Európska únia potrebuje vlastný systém kolektívnej bezpečnosti. Ak má Európska únia formulovať a presadzovať vlastnú zahraničnú politiku a ak má táto politika mať autoritu, základom kolektívnej obrany jej členských štátov nemôže už dlhodobo zostať spojenecká zmluva, ktorej zahraničnopolitické ciele stanovuje mocnosť, čo nie je súčasťou Európskej únie. Naliehavosť tohto problému potvrdzujú aj udalosti na Ukrajine, osobitne vojenské obsadenie Krymského polostrova ruskou brannou mocou, ako i destabilizácia viacerých oblastí v blízkosti Európskej únie. Systémom kolektívnej bezpečnosti členských štátov Európskej únie by sa podľa môjho názoru mal stať EURÓPSKY OBRANNÝ PAKT, ktorý budem presadzovať.
Jadrom Európskeho obranného paktu bude ustanovenie, že ozbrojený útok proti ktorémukoľvek členskému štátu sa bude považovať za útok namierený proti Európskej únii. V prípade takého útoku, vychádzajúc z čl. 51 Charty OSN o práve na kolektívnu sebaobranu, budú všetky členské štáty povinné vykonať akcie, potrebné na obnovenie bezpečnosti Európskej únie. A to výslovne aj vrátane použitia ozbrojených síl. Princíp jeden za všetkých, všetci za jedného sa počas studenej vojny osvedčil ako účinný odstrašujúci nástroj na zadržiavanie rozpínavosti sovietskeho impéria v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy pre celý vtedajší západný svet. Dnes ho potrebuje uplatniť Európa. Aby tento princíp mohla samostatne, efektívne a včas využívať, potrebuje Európska únia vlastný systém kolektívnej bezpečnosti.
Na rozdiel od Severoatlantickej zmluvy, systém kolektívnej bezpečnosti Európskej únie nebude výlučne len vojensko-politickou zmluvou. Úlohou Európskeho obranného paktu bude aj zabezpečiť spravodajskú ochranu Európy, a zároveň čeliť i nevojenským ohrozeniam Európskej únie. Najmä zabezpečovanie energetickej bezpečnosti. Medzi úlohy Európskeho obranného paktu bude treba sústrediť aj iné špecifické bezpečnostné politiky Európskej únie, dotýkajúce sa bezpečnosti Európskej únie ako celku, alebo bezpečnosti väčšieho počtu členských štátov.
Politicky bude Európsky obranný pakt podliehať Európskej rade, ktorá vytvorí osobitný politický orgán so zastúpením všetkých členských štátov. Bude spôsobilý kedykoľvek zasadnúť a prijať rozhodnutie. Európska rada tiež vytvorí vojenský výbor, ktorý bude zabezpečovať vojenské aspekty systému kolektívnej obrany.
Vytvorenie Európskeho obranného paktu nebude v rozpore so súbežným členstvom viacerých členských štátov Európskej únie v Organizácii Severoatlantickej zmluvy. Obe organizácie budú, prostredníctvom spoločných členských štátov, spolupracovať a čiastočne ich budú zaväzovať spoločné záväzky. Na koordináciu činností vyplývajúcich z prekrývajúcich sa záväzkov, vytvoria obe spojenecké organizácie koordinačný orgán. Základom kolektívnej bezpečnosti Európskej únie sa však stane Európsky obranný pakt.