Včera som sa zúčastnil slávnostného koncertu pri príležitosti 75. výročia vzniku Hudby ministerstva vnútra. Keďže som sa v lete krátko podieľal na príprave tejto akcie, považoval som si za povinnosť sa jej zúčastniť. Ale bol som tam rád. Hudobníci v policajných uniformách odvádzajú trištvrte storočia skvelú prácu, a to bez ohľadu na režimy, aké tu počas toho obdobia vládli. Vďaka tomu princípu, že sa vždy našli ľudia, čo tvorili, pracovali a slúžili svojim spoluobčanom, a to i vtedy, keď sme boli súčasťou rôznych ríš, štátov a usporiadaní, sme zostali súčasťou vyspelej európskej kultúry. Preto ma včera trochu mrzelo, že na koncerte boli predstavitelia súčasnej vlády, zvolený prezident, a plné auditórium pracovníkov ministerstva vnútra a policajtov, ale nikto z opozičného tábora. Neviem, či ich nikto nepozval, alebo neprišli, lebo nechceli. Ale viem, že nie je dobre, ak sa v domovine, ktorá je našou spoločnou, prestaneme stretávať a rozprávať i pri príležitostiach, ktoré sú pekné.