Ešte niekoľko viet hlavnému tvorcovi politickej situácie na Slovensku. Jeho úrad si zaslúži úctu, preto začnem oslovením, ktoré mu patrí: Vážený pán predseda vlády, ahoj Róbert! Poznáme sa už 33 rokov. Keď si vstúpil do verejného života, tak som si myslel, že sa staneš tribúnom tých, ktorých sme my pravičiari, dosť zanedbali. A držal som ti v tom palce. Stále si myslím, že Slovensko (vtedy ešte Československo) potrebovalo, aby bolo zdravé, pravicové reformy, a potrebuje ich aj dnes. Ale je dobre, ak je tu niekto, kto sa ujme slabých. Moji kolegovia ti to občas zazlievali, a iste si pamätáš, že keď som cítil, že sú k tebe nespravodliví, tak som sa ťa vždy zastal. Lenže dnes sme už niekde úplne inde. Nesieš zodpovednosť za osudy nášho štátu, a to vo veľmi búrlivej dobe. Nebudem moralizovať, hoci rozoznávať kedy podporujeme dobrú vec a kedy ustupujeme zlu, alebo s ním dokonca spolupracujeme, je veľmi dôležité. Ale to nech posúdi Pán Boh. Ja ti chcem napísať tri poznámky, nad ktorými by si sa podľa mňa mohol zamyslieť, lebo sú pre budúcnosť našej spoločnej vlasti osudovo dôležité. A aj pre teba osobne.
Po prvé je to tvoje križiacke ťaženie proti tomu, čo robila vláda Igora Matoviča počas smrteľnej pandémie. Ty vieš veľmi dobre, ako hrozná a bezprecedentná hrozba to bola. A ja viem tiež, že vtedajší premiér na to nebol ani trochu pripravený. Ale robili, čo vedeli a čo mohli. To boli chvíle, keď sme mali ťahať všetci za jeden povraz. Lenže ty si z osobných politických dôvodov nevravel ľuďom pravdu. Huckal si ich ku konaniu, ktoré pravdepodobne tisíce z nich stálo život. A nezostalo ale iba pri tom. I ako mocný muž teraz pokračuješ v diskreditácii činnosti štátu v tom období. Návrhom na amnestovanie sankcií z onoho obdobia dávaš najavo, že ak nevládneš ty, tak pre teba štát nemá autoritu. Toto je, Róbert, veľmi neprezieravý a škodlivý príklad pre budúcnosť. Je len máločo, čo tak rozkladá štát, ako takýto prístup.
A druhá vec je tvoja zahraničná politika na všetky strany sveta. Nič proti peknému heslu. Ale prosím ťa nezabudni, že žijeme v strednej Európe, žili tu naši predkovia a budú tu žiť naši potomkova. Našimi susedmi boli, sú a budú Česi, Maďari, Nemci, Poliaci a Ukrajinci. Kultúrne patríme k pozoruhodnej civilizácii, ktorá vyrástla zo západného kresťanstva. Právne patríme do sféry nemeckého právneho myslenia. Prednostne by sme sa mali preto usilovať o to, aby sme boli spoľahlivým partnerom tých národov, s ktorými tu po stáročia žijeme. Vierolomnosť voči nim a koketovanie s ich súpermi nám možno niekedy jednorazovo v niečom pomôže, ale dlhodobo si pílime konár, na ktorom sedíme. Viem, že tvojim historickým vzorom je knieža Svätopluk. A aj to, že to bol práve on, kto sa podobne nevypočítateľne správal voči vtedajším ríšam naokolo. A uhral to počas svojho života. Lenže jeho Veľká Morava napokon neprežila. Položil jej zlé základy. Alebo presnejšie, žiadne.
Rozumiem, Róbert, že to všetko asi robíš preto, lebo vlastne utekáš. Utekáš pred tou obrovskou mierou nenávisti, ktorá sa proti tebe za tie roky zdvihla. A ver mi, že v tomto s tebou cítim. Bol som šokovaný, keď sa ťa pokúsili zavraždiť. Ak múdri ľudia apelujú, aby sme hľadali cesty k tomu, ako z tejto studenej občianskej vojny von, tak majú pravdu, že to naozaj veľmi potrebujeme. Ale kto iný sa môže na túto cestu vydať ako prvý, keď to nebudeš ty? Najmocnejší muž v štáte. Keď si uvedomíš, že vládneš aj tým, ktorí ťa nevolili. A keď sám prestaneš používať nenávistný a hrubý slovník. Slovensko už malo mocného vodcu, ktorý rozdeľoval národ natoľko, že ten proti jeho tútorom, a aj proti nemu povstal. Vieš, že neskončil dobre. Ešte je čas zmeniť tú trajektóriu, ktorou si sa po ostatných voľbách vydal. Bol by som rád, keby si to nepremeškal. Kvôli budúcnosti našej vlasti, kvôli nám všetkým, ale aj kvôli tebe.