Milé dámy, vážení páni, milí priatelia!
- Niekedy je potrebné si povedať aj vážne slovo. Nie preto, aby sme sa mučili, ale preto, aby sme neklesali na duchu. Aby sme sa zmobilizovali. A aby sme prebudili nádej.
- Nejde mi ani tak o výsledok októbrových volieb. To je normálne, že niekedy neuspejeme. Vážnejšie, než tento výsledok, je stav, v ktorom sa KDH v Bratislave a i na Slovensku ocitlo. Akoby sa z neho vytrácal život. Máme stále menej členov, tešíme sa z toho, ak si nás niekto vôbec všimne, robíme si oslavy, ak nám o pol percenta v niektorej agentúre stúpnu percentá, ale nezakrývajme si oči, slovenská politická scéna s nami už dve volebné obdobia v podstate už nepočíta. Bratislava je centrom politického diania, a preto nečudo, že tento stav sa prednostne premieta do bratislavskej základne strany. Bratislavčania sa rozutekali tam, kde sa robí politika. Ešte sa mnohí s nami kamarátia, ale nad KDH už zlomili palicu. Tí starší umreli a mladí neprichádzajú. Toto je obraz, ktorý voľby v Bratislave len potvrdili.
- Dá sa toto odumieranie ešte zastaviť? Dá. Kým dýchame, vždy sa dá. Ale chce to múdrosť, odvahu a vytrvalosť. Zotrvačnosťou a spoliehaním sa na značku to nepôjde.
- V marci bude krajská rada voliť nového predsedu kraja. Chcem jej ponúknuť svoje skúsenosti a uchádzať sa o pozíciu bratislavského lídra. Mojim zámerom je, nielen prebudiť bratislavskú organizáciu a vyviesť ju zo štádia, ktorom sa nachádza, ale chcem tiež, aby sa Bratislava i v KDH znovu stala zdrojom politickej energie, ideí a aj činov. Moja predstava sa týka štyroch základných rovín politickej činnosti.
- Prvá je ideová. Nenechajme sa zatiahnuť do svätej vojny proti liberálom! Tu v Bratislave sme na to už doplatili. Bratislava bola najliberálnejším mestom Uhorska. Po stáročia. Bola liberálna i počas ľudáckeho a komunistického režimu. S bratmi liberálmi sme bojovali za slobodu, i tú našu náboženskú. S nimi sme porazili Mečiara. V tandeme s nimi sme vstúpili do Európskej únie a do NATO. Boj proti liberálom nás vťahuje do logiky, v mene ktorej Putin vpadol na Ukrajinu a ohrozuje celý demokratický svet. Celá tá rôznorodá zostava nekompromisných bojovníkov proti liberalizmu u nás, by nás ostatne v tomto zničujúcom zápase vždy predbehla, pretože my, i keby sme sa k tejto svätej vojne pridali, budeme v nej oveľa zdržanlivejší než radikáli. Toto, nielen z hlbších, ale ani z praktických dôvodov nie je cesta pre nás. Musíme sa zadefinovať inak. I naši bratia liberáli nás potrebujú. Kto iný im môže pripomínať to, čo má nejakú hodnotu a zmysel? Kto iný vždy mal odvahu za to, čo cítime ako hodnotu, aj čosi obetovať? Ak sme boli v Bratislave dvadsať rokov úspešní, bolo to hlavne preto, lebo sme čerpali zo spolupráce kresťanov a liberálov ešte pred rokom 1989. Peter Kresánek, náš prvý primátor, bol spoluautorom odvážneho spisu „Bratislava nahlas“, ktorý písali ľudia, čo túžili po slobode a po zdravšom prostredí pre život ešte v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Bratislavskí liberáli mu dôverovali aj vtedy, keď sme už boli pri moci. On sa tešil dôvere tak v našich, kresťanských kruhoch, ako aj v tom liberálnom prostredí bratislavskej bohémy. Túto dôveru medzi nami a ostatnými ľuďmi, čo chcú, aby sme si udržali našu slobodu, potrebujeme obnoviť. Osobitne teraz, pred parlamentnými voľbami. Oni potrebujú dôverovať, že my nechceme revitalizovať farskú republiku a my im zas môžeme láskavo pripomínať zlaté pravidlo Apoštola národov, že v slobode síce môžeme všetko, ale nie všetko je nám na osoh. A vzájomne potrebujeme naše hlasy, lebo inak budú mať nepriatelia slobody viac, ako každý z nás osve. Pre bratislavské KDH je to alfa. Pre celoslovenské to bude omega. V tejto dobe je opäť potrebné sprostredkovať budovanie takéhoto vzájomného rešpektu. Lebo či chceme, alebo nechceme, ak nám ide o slobodu, sú toto naši spojenci. Spojenectvo s liberálne zmýšľajúcimi občanmi má však aj hlbšie, než len praktické základy. Boh nás stvoril ako slobodné bytosti, a iba v slobode má náš život, i politický, hodnotu. Za totality a za Mečiara sme o tom vedeli. Nezabudnime to ani teraz, keď na slobodný svet útočia sily, čo sa slobody boja! Pamätajme, že našimi skutočnými a nezmieriteľnými politickými protivníkmi sú tí, čo zvádzajú národ k neslobode. Nech sa už pri tom oháňajú sociálnym dobrobytom alebo aj krížom.
- Druhá rovina sa týka života strany. Toto naše dnešné stretnutie vlastne supluje niečo ako krajský snem. Naše stanovy ho nepoznajú. Napriek tomu všade tam, kde sa deje politická činnosť, je potrebná vzájomná komunikácia členov a tých, čo nesú zodpovednosť za vedenie. Ak dostanem od krajskej rady mandát, budeme sa takto stretávať častejšie. A vrátime, nielen do týchto stretávaní, ale i na okresné snemy a do klubov politickú diskusiu. Sme politická strana, nie aktivisti, nie partia, čo sa chce cítiť dobre, ale občania, ktorí chceme spoločne pretvárať naše mesto a náš štát. Budem navštevovať všetky kluby, ktoré o to prejavia záujem. Orgány mesta a kraja budem naháňať, aby sa stretávali, a aby sa zaoberali politikou. Milí priatelia, politika je ťažká rehoľa, mnohí z vás ste to poznali. Nedá sa ju pestovať ako záhumienok. Treba byť na pulze doby. Výkonný politický orgán, ktorý sa stretáva menej často ako raz týždenne, stratí dych za cválajúcim politickým vývojom. Pokúsim sa na úrovni kraja vybudovať expozitúry odborných zväzov a združení. A budem pozývať aj ľudí, ktorí majú skúsenosti s kresťansko-demokratickou politikou. Málo čerpáme z tohto zdroja politického poznania, hoci ho máme toľko, ako žiadna iná politická strana okrem komunistov. Chcem tiež zriadiť ústredný krajský internetový portál na našu vzájomnú komunikáciu a komunikáciu s verejnosťou. Toto všetko môže fungovať, len keď to budeme robiť spolu. Nie tak, že najmeme nejakú firmu, čo nám to urobí za nás. KDH vyrástlo vlastnými silami a čerpalo skúsenosti z disentu, v ktorom sme museli organizovať a i vykonávať všetku činnosť svojpomocne, bez cudzej pomoci. A šlo to. Naopak, ukázalo sa, že to bolo naozaj naše. Tento étos potrebujeme i do tejto doby odcudzenia, aby sme sa znovu sami našli. Dá sa to, som o tom presvedčený.
- Tretia rovina sa týka nášho programu pre Bratislavu. My sme sa tu v meste, o kraji ani nehovorím, vlastne veľmi nezaoberali takou drobnosťou, ako že čo tu vlastne chceme dosiahnuť. Oveľa viac nás zaujímala otázka s kým tu budeme vládnuť, než táto základná otázka. Môžeme mať veľa výhrad a námietok voči Vallovmu plánu pre Bratislavu, s ktorým prišiel ešte pred predchádzajúcimi voľbami. Môžeme mu iste aj kadečo vyčítať, ako ho plní. Ale jedno mu musíme uznať: je to politicky poctivý postup. Toto sa tak trochu čaká od takej strany, akou sme my. Najskôr treba prísť s programom, a potom hľadať spojencov na jeho plnenie. Spojenci nie sú iba na to, aby to bolo volebne interesantné. Základom je vízia. Program. Ono „čo“. Niečo o tom viem. Pred revolúciou som desať rokov pracoval na Útvare hlavného architekta Bratislavy. Bolo tam niekoľko úžasných osobností, urbanistov. Tí starší kedysi, v Smernom územnom pláne z roku 1963 narysovali dopravno-urbanistickú kostru tohto mimoriadne zložitého mesta a jeho rozvojové možnosti. Priatelia, dodnes z toho Bratislava žije. A to už žijeme v inom štáte, a tak trochu aj v inom svete. Potrebujeme nakresliť obrázok pre budúcich päťdesiat rokov! Inak sa budú naši vnuci pýtať, čo sme tu vlastne robili. Viem si predstaviť dať dokopy tým odborníkov a pripraviť urbanistický a politický plán pre naše hlavné mesto i s jeho zázemím v kraji. Nie sú to naši členovia. Ale myslím si, že to urobia, pretože ich bolí, že to dnes nikoho nezaujíma, vedia, že to treba a majú Bratislavu radi. I my ju máme radi, a preto to chceme robiť dobre. A poctivo, nielen naoko, podľa rád reklamných agentov.
- Štvrtá rovina sa týka „veľkej politiky“. KDH v Bratislave je akoby pupočnou šnúrou prepojené s tým, v akej kondícii je KDH na celom Slovensku. Po sérii neúspechov KDH vo veľkej politike dochádzalo síce k personálnym zmenám, ale k obnove a modernizácii politiky hnutia nedošlo. Bratislavské KDH by ale nemalo nariekať, malo by sa do tejto obnovy pustiť. A začať u seba. Ak mi krajská rada dá dôveru, prídem s iniciatívou takejto obnovy našej politiky, ktorá bude súvisieť i s veľkou politikou. KDH sa musí stať viditeľne novým hnutím a získať autoritu v zápasoch súčasnosti a Bratislava môže v tomto procese zohrať veľmi aktívnu úlohu.
- V politike sú vždy dôležité dva momenty. Jeden je dlhodobý. Ideový, hodnotový. Aby tu vždy bola politická sila, ktorá bude hľadať odpoveď na problémy, ktoré prináša život. Druhý je aktuálny, naliehavý a je vecou prežitia. Reaguje na hlavné témy doby. Tie sa menia. V čase revolúcie bolo potrebné vyrvať štát z rúk komunistov. V roku 1998 to bola porážka Mečiara. Teraz to bude udržanie pluralitnej demokracie, suverenity a vyvedenie nášho ľudu z toho, čo spôsobila pandémia, ruská vojna, ale aj nekompetentnosť niektorých rozhodnutí súčasnej vlády. Pri napĺňaní tejto agendy bude treba pragmaticky spolupracovať so všetkými, s ktorými sa na tom zhodneme. A hľadať takúto spoluprácu nebude stačiť až po voľbách. Aby to bola rozhodujúca agenda, ktorá vzíde z volieb, musí sa ešte pred voľbami utvoriť sila, ktorá bude mať ambíciu byť určujúcou silou po nich. KDH by malo byť súčasťou tejto sily. Ak bude, to uvidíme, ako sa k nám zrazu začnú znovu hlásiť ľudia.
- Kresťanskí demokrati, ale i občianski demokrati, ktorí majú veľmi podobný postoj k hlavnej téme nadchádzajúcich volieb sú mnohí mimo nášho politického košiara. Bude pre všetkých nás len dobre, ak nájdeme stratégiu, ako tento potenciál mobilizovať.
- Vychádzajúc z týchto úvah si preto myslím, že v súčasnej situácii nášho štátu a i KDH by sme mali podporiť Dzurindov koncept slovenského EPP a tvorivo ho spoločne rozvinúť. Čas, keď jestvoval tandem SDKÚ-KDH bol pre kresťanských demokratov hviezdnym časom. A to tak tu v Bratislave, ako i na celom Slovensku. Ak sa čosi obdobné, i keď v novej, aktuálnej podobe podarí vybudovať znova, uvidíte, ako i u nás v KDH všetko ožije.
- Teraz je čas hľadať adekvátnu právnu formu, prirodzených partnerov a politické usporiadanie, ktoré bude zodpovedať pozícii každého z nás. Hovorí sa tomu predvolebná stratégia. Túto povinnosť nemôžu za politikov plniť najatí odborníci, reklamní agenti, žurnalisti či politológovia. Stopky pred budúcimi parlamentnými voľbami už začali tikať. Ak budú voľby 30.septembra, kandidátne listiny strán a koalícií sa budú odovzdávať 3.júla. Dovtedy to musí byť. Ak budú voľby v júni, celé sa to posunie o tri mesiace. Budem sa usilovať, aby sa bratislavská organizácia nášho hnutia do hľadania a prijímania týchto strategických rozhodnutí naplno vložila. Pre ňu, i pre nás všetkých budú zásadne dôležité.
- Milí priatelia, voľby napokon nejako dopadnú. A život bude pokračovať aj po nich. Ide mi samozrejme vždy o výsledok vo voľbách, lebo od neho sa odvíja i to, ako budeme žiť, a ako tomu môže pomôcť KDH. Ale ide mi aj o to, ako bude vyzerať KDH nielen na druhý deň po voľbách, ale i v dlhodobej perspektíve. Nevrátil som sa do KDH na to, aby som sa nečinne prizeral, ako odumiera. Chcem prispieť k tomu, aby sa toto hnutie, ktoré sa za tri desaťročia stalo i kultúrnou a národnou hodnotou, neocitlo v múzeu našich dejín, ale aby sa doň vrátil život. Ešte sa to dá.
- Ak ste niekedy bežali maratón, tak ste možno zažili ten pocit po tridsiatich kilometroch. Každý to možno prežíva po svojom, ale mne sa väčšinou vtedy zdá, že tentokrát „to už nedám.“ Musím siahnuť až na dno svojich síl. Počas nekonečných ďalších desiatich kilometrov si tisíc krát poviem, že už žiaden ďalší maratón bežať nebudem. Až príde štyridsiatka a posledné dva kilometre. Som polomŕtvy, všetko ma bolí, ale práve vtedy zrazu prekvapivo zistím, že kdesi sa vo mne objavil zdroj novej sily. A často dokážem ešte na posledné metre zašprintovať. A v cieli sa tešiť na ďalšie preteky. Milí priatelia, KDH má za sebou už vyše tridsať rokov a je unavené. Siahnime však na dno svojich síl, a budeme vidieť, že tam sú. V tom chcem tu v mojom rodnom meste, ale i v mojej domovine, pomôcť.