Sú to legitímne otázky. A mnohí ich aj k tomuto môjmu seriálu položili. KDH vzniklo s odhodlaním budovať celkom iné politické hnutie s vnútornou inšpiráciou kresťanstvom, než bola tá niekdajšia strana s kresťanskou nálepkou. Vzniklo s odhodlaním vo viere v ľudskejšiu budúcnosť pretvárať Slovensko a svet. Lenže to staré sa nedá len tak odstrihnúť. Začalo sa hlásiť k životu. Nie preto, lebo by to bolo tak príťažlivé (pre väčšinu voličov skôr naopak), ale preto, lebo, ako kresťania v občianskom živote, proste takí sme. Nie všetci, ale mnohí. Nesmieme si predtým zatvárať oči!
A tak je dnes kresťanská demokracia len doplnkovou politickou stranou. Zápasí o podiel na koláči moci a je spokojná, ak sa jej čosi ujde. Má pocit, že zastupuje kresťanov a teší sa z toho, ak sa jej podarí presadiť niečo zo starých predstáv konštantínovskej, predkoncilovej katolíckej cirkvi. Ideologicky je spojencom konzervatívnych síl, usilujúcich v podstate o návrat k starým poriadkom, hoci prvoplánovo je v mocenskom zápase spojencom tých, čo bojujú práve proti týmto silám. To takémuto Kresťanskodemokratickému hnutiu uberá na politickej dôveryhodnosti, a preto v ňom po každom prieskume volebných preferencií zavládne radosť, ak to vyzerá, že nevypadne z parlamentu. Už dávno nie je skutočným politickým a kresťanským hnutím, čo by malo ambíciu a bolo by kvalifikované vyviesť Slovensko z rozvratu, ktorému dlhodobo čelí. Reformu potrebuje nie preto, aby bolo na tom lepšie v prieskumoch, a napokon aj vo voľbách, ale preto, lebo naša vlasť takú reformovanú politiku s hlbším duchovným základom životne potrebuje. Veľkorysú, zameranú do budúcnosti a usilujúcu o spoločné dobro pre všetkých. Podčiarkujem, pre všetkých, nielen pre voličov, ktorí sú „naši“. Lenže, dá sa to?
Vždy tu bude po ruke pokušenie vyhlásiť: táto partia je nereformovateľná, treba založiť novú stranu. Nuž ale práve s tým máme po 36. rokoch už bohaté skúsenosti. Vidíme ten neradostný stav, v ktorom sa nachádzame, a zjaví sa zrazu nejaký spasiteľ, ktorý sľubuje veľké veci, alebo aspoň jednu úžasnú, príťažlivú, strhne davy, a potom sa ukáže, že spasiteľom zďaleka nie je. Alebo sa dá dokopy zopár ľudí, čo to aj myslia poctivo, vymyslia pekný program, založia s ním novú stranu, ale prečo by práve im mali ľudia uveriť, že to tentokrát už naozaj myslia dobre? Táto doba nás tak trochu vedie k tej pohodlnosti, že keď sa niečo pokazí, treba to vyhodiť a obstarať si nové. Ibaže to spoločenstvo ľudí, čo žije medzi Dunajom a Tatrami a až po ukrajinské hranice na východe, sa takto rýchlo, ľahko a bezbolestne, akoby šibnutím nejakého čarovného politického prútika, vymeniť za inakšie nedá. Je ho treba cieľavedome, trpezlivo a dlhodobo kultivovať. A na to je potrebná tomu zodpovedajúca politická formácia. Musí mať hlboké základy, a to KDH má, lebo naše národné dejiny boli od počiatku spojené s kresťanstvom. K tomu sa prihlásilo ešte vo svojom východiskovom programe v roku 1990. Ale zároveň musí byť orientované do budúcnosti, nie do obhajoby starého myslenia a starých poriadkov. A práve v tomto bode potrebuje reformu, ktorá z neho znovu vytvorí veľké hnutie. Bez nej zostane okrajovým politickým javom. Ale hlavne, nesplní úlohu, pre ktorú je povolané.
Viem, že každá reforma sa rodí ťažko. A takisto viem, že v súčasnom KDH si jej potrebu asi väčšina z jeho členov neuvedomuje. Aj preto, lebo stav, v ktorom sa toto spoločenstvo ocitlo, má, ako som už spomenul, hlbšie korene. Je to o povahe nášho kresťanstva. O tom, ako sme si dokázali osvojiť úžasný duchovný prínos Druhého vatikánskeho koncilu. A veľké reformné úsilie blahej pamäti pápeža Františka, v ktorom pokračuje aj súčasný pápež. Toto sú základy toho, kam musíme zamerať i naše úsilie ako kresťanov a aj ako občanov. Na otázku, s ktorou som tento príspevok začal však chcem odpovedať s pevnou vierou, že reforma kresťanskej demokracie je nielen potrebná, ale aj možná. Vyžaduje však trpezlivú prácu na jej dlhodobej premene. A to aj ak nás teraz možno na ňu nie je veľa. Ak vydržíme, budú sa pridávať. Lebo v tej mizérii, v ktorej sa Slovensko a aj svet dnes nachádzajú, bude čoraz viac ľudí vidieť, že práve cieľavedomá práca na budovaní politického hnutia, čo bude mať potenciál to zmeniť, má zmysel.
O obsahu takejto reformy už však v ďalšom seriáli našich zamyslení.