Po veľkonočnom stíšení sme vhupli znovu do politiky, a to nielen vo svete, kde zúri vojna, ale aj doma. U nás zatiaľ nezúri, ale súboj kandidátov na hlavu štátu vrcholí. Priznám sa, že pre mňa jeho najzávažnejšia etapa prebehla už v prvom kole. Veľmi mi záležalo, aby v ňom uspeli a do druhého kola postúpili kandidáti, ktorí majú jasno v najdôležitejších otázkach súčasnosti. Aby mali v úcte pluralitnú demokraciu, aby rozumeli tomu, že to, čo robí Rusko v Ukrajine sa nesmie, a napokon aj tomu, že v kritických chvíľach, akou bola ešte pred pár mesiacmi pandémia, treba počúvať vzdelaných ľudí, čo sa tým zaoberajú a podľa nich aj konať. Preto som aj u nás v KDH apeloval, aby sme dali nabok ideologické špecifiká a volili realisticky, teda Korčoka. Som rád, že sa to podarilo a kandidáti antisystému, ako aj tí, čo sa chceli iba zviditeľniť, prepadli. Preto už v druhom kole obavu nemám. Budem voliť zasa Korčoka. Nie však už preto, lebo by v tomto prípade šlo o súboj dvoch svetov, ale preto, lebo považujem za zdravé, aby v parlamentnej demokracii bola moc rozdelená, a aby prezident nepochádzal z tábora, ktorý zostavoval vládu. Verím však, že obaja kandidáti majú potenciál byť hlavou štátu nielen tej polovice národa, ktorá ich bude voliť, ale po voľbách bude mať ten, čo z nich bude zvolený, ambíciu byť prezidentom všetkých.