Manévrovanie, ktoré má obísť vôľu väčšiny voličov nemôže zachrániť demokraciu. Naopak, nabíja zbrane nepriateľov slobody. Veľmi zreteľne to v týchto dňoch môžeme pozorovať vo Francúzsku. Nepochybujem, že prezidentovi Macronovi osud demokracie naozaj leží na srdci. A nemám pochybnosť ani o tom, že krajnej pravici, ako aj krajnej ľavici nielenže je ľahostajný, ale sú to typickí nepriatelia slobody, ktorí slobodný režim svojho štátu využívajú na to, aby ho zmrzačili. V zápase o slobodnú spoločnosť však nejestvujú nedemokratické skratky. Vypomstia sa. Napokon to praskne. Nejestvuje iná cesta, ako trpezlivo, dôsledne a neustále presvedčovať voličov, že v slobodnej spoločnosti budú žiť dôstojnejšie. Tak, aby ich bola napokon väčšina. Volá sa to poctivá politická práca. V tom, ako ohúriť, zdezorientovať davy, ako v nich prebudiť tie najhoršie vlastnosti, v tom budú extrémne, nedemokratické sily vždy šikovnejšie. A ak začnú poctiví demokraticky zmýšľajúci politici používať niečo z arzenálu prostriedkov týchto svojich odporcov, tak práve im poskytnú argument, že nie sú až tak poctiví. Usvedčia ich z pokrytectva, a budú mať pravdu. Francúzsko v nasledujúcich dňoch a rokoch, rovnako ako Slovensko, ale vlastne celá naša západná civilizácia veľmi potrebuje vrátiť sa k poctivej politickej práci.