Pápež František od prvých chvíľ razí jasnú líniu. Do mocného a bohatého centra svetovej cirkvi „vtrhol“ s posolstvom skromnosti. Od svojho prvého vystúpenia ukázal celkom jednoznačne na koho strane stojí. Na strane biednych a slabých. Chce aby brány rímskych chrámov zostávali po celý deň otvorené. To nie je len organizačný pokyn rímskym farárom: Je to odkaz všetkým, čo spravujú duchovné bohatstvo. Nemá zostať len u správcov. Je určené všetkým. Najvážnejšie výzvy nástupcu na Petrovom stolci však zazneli celému svetu. Výzvy smerujúce proti lakomstvu a sebectvu, ktoré označil za hrozbu pokoja vo svete. Hovoril o lakomstve tých, čo hľadajú lacný zisk a o sebectve ohrozujúcom ľudský život a rodinu, a ktoré napokon vedú k najrozšírenejšiemu otroctvu nášho veku, k tomu, že človek sa stáva predmetom obchodu. Ľudské, kresťanské a politické veľkonočné posolstvo.
Slová a gestá nového pápeža znejú podobne ako niekdajšie výzvy jeho predchodcu Jána XXIII. o otváraní okien. A päťdesiat rokov po nich a po Druhom vatikánskom koncile, ktorý sa z nich zrodil, je azda celkom na mieste, zamyslieť sa. Akú šancu má odvážne odhodlanie vniesť ducha prvotnej kresťanskej cirkvi do dvoj tisícročných zabehaných koľají a štruktúr, zošnurovaných prísnymi predpismi, rozličnými tradíciami a pripútanými k nesmiernym materiálnym zdrojom globálnej svetovej organizácie? Aby sa nestalo, že sa teraz budú všetci tváriť spokojne, ako pekne nový pápež rozpráva, aké má sociálne cítenie, aký dáva úžasný osobný príklad – a tým sa to ale všetko skončí. Nestačí, ak bude zástupca Kristov na zemi cestovať metrom, pokiaľ to nebude výzvou i pre ostatných. Výzvou odpútať sa od pohodlia, na ktoré sme si zvykli! Volanie po skromnosti je príležitosťou pre každého, komu osudy Kristovej cirkvi ležia na srdci, aby o tom premýšľal. Hlavne však, aby z toho vyvodil i dôsledky pre svoj život, i pre život cirkvi.
Pre nás kresťanských demokratov je však dôležitý politický rozmer veľkonočných výziev. Rozbiehajú sa práce na našom novom základnom programe. Nesmieme tieto naliehavé znaky časov ignorovať!
Prvou a hlavnou otázkou každej politiky je, na koho strane stojí. Záujmy a sila mocných a bohatých tohto sveta dokážu opantať, oblafnúť, a často i skorumpovať i tú najušľachtilejšiu politickú silu. Ak niekto tvrdí, že je proti tomu imúnny, je buď naivný, alebo nepoctivý. Preto je zásadne dôležité, aby nový kresťanskodemokratický program vychádzal z cieľavedomého zámeru stáť na strane chudobných, slabých a takých, ktorým sa krivdí. Náš politický koncept vychádza z presvedčenia, že práve im má verejná moc pomáhať.. Lebo bohatí a silní si svoje práva a svoje záujmy presadia spravidla i bez nej. Biblicky povedané, kresťanská demokracia sa má predovšetkým zastať siroty a vdovy. Ak to nebude robiť, nebude sebou. Dostane sa do závesu iných politických konceptov, s ktorými bude vždy nútená v našom pluralitnom politickom systéme spolupracovať, či zápoliť, a nedokáže rozpoznať, kde sú hranice takejto spolupráce. A vždy, keď sa ocitne za týmito hranicami, prestane byť dôveryhodnou.
Byť na strane chudobných a slabých neznamená ľavicovú politiku. Pretože ľavicová politika sa podlizuje davu. Sľubuje koláče bez práce. Ľavicová politika sa neusiluje o to, aby slabí zosilneli, aby sa ľudia závislí od druhých, stali samostatnejšími. Ona chce len ich hlasy. Kresťanskodemokratická politika musí byť poctivejšia. Chudobným a slabým je potrebné vytvoriť šancu, aby mohli vlastnou činnosťou svoje položenie zmeniť. A to nezaplatí nikto druhý. Na to je potrebné pracovať, podnikať, prekonávať pohodlnosť, hľadať nové cesty, prijať často i riziko, skrátka prejsť od pasivity k aktivite. Ľavicová politika robí presný opak.
Preto, keď pápež varuje pred lakomstvom, neodsudzuje tým poctivú aktivitu prinášajúcu zaslúžený zisk. On hovorí o lacných ziskoch. O ľuďoch, čo si privlastňujú bohatstvo, ktoré svojou prácou vytvárajú iní. Toto rozdeľuje i dnešný svet. Toto je prekážkou pokojného života. A proti tomuto sa musí kresťanstvom inšpirovaný politický program dôsledne postaviť. A musí mať odvahu ísť ešte ďalej, a bojovať i o proti tomu, čo si väčšinou dosť radi chránime – proti sebectvu. Pápež František to vyjadril veľmi jasne. Sebectvo, ktoré ohrozuje ľudský život a rodinu, sebectvo, ktoré z človeka robí obchodný tovar, nie je len súkromnou neresťou, či kriminálnou činnosťou, Je ohrozením pokoja vo svete.
V čase keď koncipujeme hlavný fundament nového základného programu kresťanskej demokracie musíme výzvy, čo prichádzajú na Veľkú noc z Večného mesta brať vážne. Kresťanská demokracia i na Slovensku musí byť jasne na strane slabých a chudobných, a musí im pomáhať, aby sa dokázali oslobodzovať z reťazí akéhokoľvek novodobého otroctva.