Vo verejnom živote sa hrá veľká hra so slovami. Svätý otec o svojej nadchádzajúcej ceste na Slovensko už týždeň vopred povedal: “skončí sa nasledujúcu stredu veľkou ľudovou slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie, patrónky tejto krajiny.” (Vatikán, 5.9.2021)
František je v tejto hre o slová veľmi presný. Rozoznáva. “V žiadnom prípade sa nestaviam za nezodpovedný populizmus”, ktorému ide len o okamžitý prospech, o hlasy, či o podporu, napísal už v roku 2013 vo svojej programovej exhortácii Evangelii gaudium. Na druhej strane však v najnovšej encyklike Fratelli tutti zdôrazňuje, že “je veľmi náročné plánovať niečo veľké z dlhodobého hľadiska, ak nedosiahneme, že to bude spoločný sen. To všetko nachádza vyjadrenie v podstatnom mene ´ľud´ a v prívlastku ´populárny – ľudový´. Ak by tam nebol zahrnutý – spolu so solídnou kritikou demagógie – vzdali by sme sa základného aspektu spoločenskej reality.” (FT 157)
Preto tento pápež často hovorí o ľudových hnutiach, o ľudovej zbožnosti, skrátka o ľudovosti. A preto si želal, aby aj jeho návšteva Slovenska vyvrcholila tradičnou ľudovou púťou v mieste našej národnej svätyne, a nie v niektorej z našich úžasných, ale uzavretých katedrál. Ĺudovosť je symbolom otvorenosti, a i toho, že pred Bohom sme si všetci rovní: pápež, hierarchovia i Boží ľud. Tento symbol má veľkú vypovedaciu hodnotu, pre Cirkev, pre našu vlasť, a i pre svet.
A aj pre kresťanskú demokraciu. Osobitne v našich slovenských historických reáliách. Nabáda nás, aby sme sa usilovali o plánovanie a napĺňanie veľkých spoločných snov nášho ľudu, aby sme boli naozaj ľudoví, ale zároveň sa vyhýbali Scylle tragického znesvätenia a zneužitia nielen onoho prívlastku ´ľudový´, ale i Božieho mena v ľudáckej politike počas svetovej vojny, a aj tých, čo sa k nej i dnes chcú vracať, ako i Charybde elitárskych ideológov, ktorí si predstavujú kresťanskú demokraciu ako uzavretý, výsadný klub tých, čo majú právo súdiť svojich blížnych.