Nútiť ľudí, aby navonok súhlasili s niečím, s čím vo vnútri nesúhlasia je nedôstojné. Prízrak Tatarkovho démona je typický pre nedemokratickú spoločnosť. Na druhej strane, keď ľudia získali slobodu, a môžu si aj verejne povedať, čo chcú, bez toho, aby im niečo hrozilo, často sa nám zas zdá, že sme sa zrazu ocitli v odporne rozhašterenej spoločnosti, plnej vnútorných napätí, závisti a nenávisti. Cítime, že by nám dobre padlo trochu pokoja. A tu sú hneď naporúdzi proroci, ktorí vravia, že máme tej slobody akosi priveľa. Ich ideológia je však falošná. To čo ohlasujú, nie je pokoj, ale návrat k mlčaniu v strachu, ktorý oberá ľudí o ich dôstojnosť. Ak chceme nájsť v slobodnej spoločnosti viac pokoja, musíme sa učiť vážiť si aj odlišné názory našich bratov a sestier. Zachovať si kritické myslenie, ale zachovať si aj úctu voči názorovým protivníkom. Iba tak unesieme slobodu prejavu ako čosi pekné, znesiteľné a napokon i obohacujúce. Učme sa vážiť si nielen tých, čo s nami súhlasia, ale i súperov! Myslím si, že i o tom je “pokoj ľuďom dobrej vôle”, ktorý si budeme o pár dní pripomínať. Dosť to v našej spoločnosti potrebujeme.