To, čo slovenská politika potrebuje v roku 2021, je umenie hľadať dohody

Myslím si, že najdôležitejším poučením zo slovenskej politiky po minuloročných voľbách by malo byť, že tu nejde o drámu medzi zlými a dobrými politickými stranami. Nejde o súboj dvoch mravne protichodných frontov, z ktorých jeden vedú hrdinovia a druhý gauneri. I z miliónmi voličov za oboma. Je to oveľa zložitejšie.

Ak si to neuvedomíme, a nevyvodíme z toho závery, tak sa budeme stále viac zamotávať do onoho nebezpečného vzorca, ktorý v tom “našom” fronte požaduje nekritickú lojalitu. Lebo vraj ak nestrpíme všetko, tak prídu tí druhí. Je to účinná, ale nepravdivá politická ideológia.

Izraelský spisovateľ Amos Oz, ktorý pred rokom umrel, napísal, že jeho dramaticky rozdelená domovina potrebuje viac, ako len komunikáciu a vôľu si porozumieť. “Potrebujeme bolestný kompromis. Kompromis je slovo, ktoré má v Európe veľmi zlú povesť, osobitne medzi mladými idealistami, ktorí si pod ním predstavujú čosi oportunistického, nečestného, čosi zákerného a pochybného, akúsi známku nedostatku integrity. V mojom slovníku to tak nie je. Pre mňa znamená kompromis život, a jeho opakom nie je oddanosť ideálu, ale fanatizmus a smrť,” hovorí muž, ktorý zo svojej vlasti o tom niečo naozaj vedel.

Myslím si, že na úsvite nového roka by bolo dobre si uvedomiť, že to, čo slovenská politika potrebuje ako soľ, je práve umenie hľadať v klbku rozličných záujmov, názorov, ale i rôznych hodnotových predstáv, životne dôležité dohody. Áno, a v takých dohodách musí každý z jej účastníkov vždy niečo zo svojho aj popustiť. Iba tak sa ale môže slovenská spoločnosť stať silnou v krízach a úspešnou v budovaní budúcnosti pre celý národ.