Keď som si včera pozrel televíznu reportáž z vystúpenia ruského prezidenta Vladimíra Putina v ruskom parlamente pripomenulo mi to zábery z komunistických a nacistických “akože” parlamentov. Ani duša nechýbala, všetci veľmi úhľadne oblečení (v roku 2023 je pre štátnu dumu zrejme predpísaný modrý oblek), ale hlavne žiaden výraz v tvárach poslancov. Ich synovia zomierajú vo vojne, ktorá im nič neprinesie a v ich črtách nebolo vidno ani záblesk emócie, hnevu, ani myšlienky, a samozrejme ani úsmevu. Mŕtvolný parlament. V takom nemôže skrsnúť nijaká oslobodzujúca idea. Uvedomil som si, že takéto politické zoskupenie, zošnurované strachom a komplexami, bez akéhokoľvek sebavedomia, nemôže v dnešnom svete nič vyhrať. Ani jadrové zbrane mu nepomôžu. Pán Boh zaplať za tú našu rozhádanú a emóciami nabitú národnú radu! Je svedectvom našej plurality, v ktorej je život. Ale uvedomil som si ešte aj to, aké nebezpečné sú veľké politické mašinérie a ako cenné sú malé strany. Ony sú ochrankyňami plurality záujmov a hodnôt v spoločnosti. A tiež som si uvedomil, ako dôležité je, aby sa tieto malé strany aspoň vtedy, keď ide do tuhého, teda do volieb, dokázali dohodnúť. Inak nám môže vždy hroziť, že tú našu pluralitu prevalcuje nejaký politický monolit, ktorý obsadí parlament tvárami bez života. A následne potom znehybní a otrávi celú spoločnosť.