Moja skúsenosť s gestami v politike nie je dobrá. Keď sa urobia, silno zaznejú, ale potom, ako čas plynie, veľmi rýchlo strácajú svoje pôvodné čaro. A ten, kto ich urobil, sa potom často stáva nadlho rukojemníkom takýchto svojich činov na efekt. Malý národ by sa mal proti rozpínajúcim sa záujmom imperiálnych veľmocí chrániť inak, nie gestami. V našom prípade by to malo byť posilňovanie našej vlastnej obranyschopnosti, zvyšovanie odolnosti nášho ľudu voči zákerným hybridným operáciám, vychádzajúcim zo strategickej tézy, že súčasná vojna sa začína v hlavách ľudí. Mali by sme cieľavedome rozvíjať i našu vlastnú schopnosť začať viesť efektívne nelineárne operácie voči akýmkoľvek našim rivalom. A napokon by sme nikdy nemali zabudnúť, že našim životným záujmom je, aby civilizácia, ktorej súčasťou (s krátkou, ale nedobrovoľnou výnimkou) náš národ po stáročia je, v konfliktoch súčasného sveta, obstála. Aby sa nenechala rozložiť. Ide pritom často o veľmi konkrétne činy, ktoré demokratický politik musí robiť, ale je lepšie, ak o nich nebude veľa hovoriť. Nie sú na efekt. Ale ubezpečujem každého, že práve takýmto krokom v Kremli rozumejú. Gestami na efekt pohŕdajú.