Nemám rád, ak len stále frfleme a nič nám nie je dobré. Okolo nás je aj veľa pekného, a i ľudia vo verejnom živote takmer vždy urobia aj nejaké užitočné veci. Dobre viem, ako náročná a nevďačná býva verejná služba v pluralitných a slobodných podmienkach. A navyše teraz, v kríze. Ale rovnako neznášam servilnú obhajobu politických idolov a apelovanie na to, aby sme sa vzdali otvoreného kritického myslenia, a nechali ich pracovať. Jeden i druhý postoj nám škodí. A vracia nás späť do doby, keď sa za to prvé trestalo a k tomu druhému sa pospolitý ľud nútil. Vo voľbách sme myslím celkom jasne odmietli pokračovanie politickej garnitúry, ktorá si na svoju moc príliš zvykla. A ako vieme, moc, osobitne ak trvá dlho, korumpuje. A korupcia rozkladá štát. Ale to neznamená, že namiesto toho môže byť už čokoľvek. Je i mnoho iných vecí, ktoré môžu byť pre štát a život spoločnosti zničujúce. Veľkou devízou slobodného, demokratického režimu je, že sa o tom všetkom dá otvorene hovoriť. Skúsme túto devízu využívať bez nenávisti a výsmechu, ale v mene žiadnej, hoci aj ušľachtilo znejúcej politickej priority, sa o ňu neoberajme!