V utorok odvysielala ČT2 dokument o generálovi Sergejovi Vojcechovskom. Tento ruský dôstojník stál pri zrode československých légií, bojoval proti boľševikom v občianskej vojne, a po tom, ako bol nútený odísť do emigrácie, prijal ponuku prezidenta Masaryka, aby sa stal jednou z vedúcich osobností pri budovaní ozbrojených síl nového štátu. I jeho zásluhou, naozaj modernej, dobre vyzbrojenej a vycvičenej armády. V čase mníchovskej krízy apeloval na Beneša, aby sme sa bránili. “O hraniciach sa nevyjednáva, ale bojuje,” vravel. Keď mu potom počas protektorátu po útoku na ZSSR Nemci navrhli, aby organizoval akúsi kvázi ruskú pronemeckú armádu, odmietol s tým, že s komunistickým režimom nesúhlasí, ale proti svojmu národu s cudzou mocou bojovať nikdy nebude. Napriek tomu ho hneď po oslobodení Prahy orgány NKVD zatkli a odvliekli do ZSSR, hoci bol československým občanom a generálom. Prezident ani naša vláda sa o jeho osud nezaujímali. Umrel zabudnutý v sovietskom gulagu v roku 1951. Hanbím sa za túto našu nevďačnosť voči mužovi, ktorý nám svojim charakterom a i činmi poskytol lekciu, na akých zásadách sa buduje štát, aby obstál i v búrkach.