Myslím si, že súčasná doba z viacerých dôvodov stavia kresťanských demokratov pred dlho prehliadanú voľbu, o čo budú opierať svoju politickú identitu. Trochu zjednodušene povedané, či pôjdu “na istotu” a budú protagonistami a piliermi ideologického konfliktu, alebo si zvolia oveľa namáhavejšiu a riskantnejšiu cestu “obchodovania s hrivnami”, ako o tom kedysi hovoril vo svojom tajomnom podobenstve Zakladateľ kresťanstva. Podľa mňa je potrebné sa zmieriť s dvoma dôsledkami tohto identifikačného procesu. Tá prvá skupina kresťanských demokratov, bojovníkov za ideologicky čistejší verejný život, už u nás samostatne vládnuť nebude, lebo darmo, spoločnosť je liberálna. Ale môžu poslúžiť manipulátorom, ktorým ich hlasy, čiastkovo pomôžu tak, ako v Amerike pomáhajú Trumpovi. Druhý dôsledok je, že tieto dva svety kresťanskej demokracie sa od seba vzdialili tak, že sa už v blízkej budúcnosti nestretnú. Tí druhí, podľa prvých zrádzajú čistotu idey, a tí prví, podľa druhých sú fanatici. Musíme sa s tým naučiť žiť, tak ako sa musíme naučiť žiť, a byť platní, v pluralistickej spoločnosti. Preto si myslím, že tá druhá cesta je ťažšia, ale prinesie lepšie ovocie.