V politike je veľmi užitočné najskôr myslieť a až potom konať. A na to, aby sme niečo dokázali vymyslieť, treba najskôr niečo vedieť. To, čo sme v slovenskom verejnom diskurze zažili tento týždeň, mi tak trochu pripomenulo štruktúru cimrmanovskej drámy, v ktorej prvok očakávania strieda prvok sklamania. A pritom všetko bolo od počiatku jasné. Nielen ústava, parlamentná matematika, ale aj základné poučky o umení boja už vopred predurčovali, kto bude víťazom tejto drobnej mocenskej šarvátky. Ten, kto bol po celý čas o krok pred ostatnými. Ten, kto nastoľoval témy. Kým ho nezatlačíte do defenzívy, nemáte šancu, priatelia. To je abeceda. Viacerí ste moje úvahy na túto tému tento týždeň označili za teóriu. Ale to je presne o tom, že treba sa mnoho učiť, potom ešte viac rozmýšľať, systematicky sa pripravovať, a až potom sa pustiť do takéhoto podniku. Áno, je to aj teória. Lebo nič nie je praktickejšie, ako dobrá teória, ako píše Immanuel Kant.