Pokrytecká vojna o pravovernosť

Myslím si, že rodinná pohoda a pokojné prežívanie nedele ani trochu nezávisia od toho, či sú obchody otvorené alebo zatvorené. A kto čo len trochu rozumie politike, tak vie, že o to teraz ani nejde. Som presvedčený, že tí, čo prichádzajú s návrhom zakázať nedeľný predaj cítia politickú potrebu rozpútať vojnu o pravovernosť. Tentokrát im je asi v podstate jedno, čo si o tom myslia liberáli, socialisti, a i celá sekulárna spoločnosť. Potrebujú ukázať, že oni sú jediní, kto sa tu naozaj bije o kresťanský deň Pánov. Toto je bitka o pomerne stabilnú voličskú základňu KDH. Potrebujú odpútať nejakú časť voličov, ktorí na základe svoje tradičnej ľudovej zbožnosti chcú voliť kresťanskú stranu. Skutočným politickým zámerom takýchto návrhov je demonštrovať práve týmto voličom, že nekompromisným nositeľom ich srdcu blízkej agendy už nie je mimoparlamentné KDH, ale oni. Potrebujú získať týchto voličov, prípadne tak strhnúť k sebe i celé KDH.

Milí moji priatelia, kádeháci, nenechajme sa popliesť! Tu nejde o podstatu. A nezabudnime, že túto kartu kedysi používali farizeji. I preto sa ich pri známej epizóde Ježiš raz opýtal, či “slobodno v sobotu (pre Židov to bol deň Pánov) robiť dobre alebo zle?” A evanjelista Marek píše, že keď pokrytecky mlčali, “s hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca” urobil to, čo sa podľa nich v sobotu nesmelo. Uzdravil chorého. Bezprostredne potom “farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť,” končí tento príbeh Marek (Mk 3,1-6). Tak vyzeral spor o pravovernosť pred dvetisíc rokmi. Nenaleťme na jeho trochu sofistikovanejšiu podobu dnes! A obnovme kresťanstvom inšpirovanú politiku na základoch, ktoré sú hlbšie, pravdivejšie, a čuduj sa svete, azda i modernejšie! Lebo ak súčasná otvorená spoločnosť niečo naozaj nemá rada, je to práve farizejské pokrytectvo. Tak, ako za onoho času ho neznášal ani náš nazaretský Majster.