Ďalšia veľká téma, o ktorej pápež František často hovorí, je nerovnosť. Ťažko sa nám niekedy prijíma, že napriek očividným rozdielom, ba i zásluhám, v niečom podstatnom, sme si všetci ľudia rovní. My kresťania tomu hovoríme, že všetci sme deti jedného Otca. Preto ani ten najmenší z nás, by nám nikdy nemal byť ľahostajný. Zamyslenie č.20.
Svätý Otec túto tému neobišiel ani vo svojom vystúpení pred VZ OSN pred rokom. A navrhol v tejto súvislosti hľadať vôľu a formy obnovy medzinárodnej finančnej architektúry: “To zahŕňa opätovné zváženie poslania ekonomických a finančných inštitúcií, akou je Breton-Woods, ktoré musia nájsť odpoveď na rýchlo sa zvyšujúcu nerovnosť medzi príliš bohatými a permanentne chudobnými.” Fratnišek volá po subsidiarite, ktorá by mala byť základom všeobecnej obnovy komunít i štátov. “Nová etika predpokladá, že si uvedomíme nutnosť uzavretia daňových rajov, zabránime daňovým únikom a recyklácii peňazí, ktoré okrádajú spoločnosť a vyzveme dôležité štáty, aby obhajovali spravodlivosť a to, čo je dobré pre všetkých viac, než záujmy najmocnejších nadnárodných firiem.”
Bergoglio pravda nie je ekonomický expert. Je pápež. A to, o čom hovorí, sú veľké mravné výzvy našej doby. Na to kvalifikáciu i poverenie naozaj má. Súčasťou našej prípravy, ako kresťanských demokratov, na jeho návštevu, by však malo byť premýšľanie o tom, ako jeho mravné výzvy transformovať do reálnej ekonomickej politiky.