Bol som dnes v Prezidentskom paláci na slávnostnom zhromaždení z príležitosti 20.výročia vstupu Slovenska do NATO a Európskej únie. Oceňujem, že pani prezidentka pozvala aj zástupcov vládnej koalície. Prišli dvaja. Už menej sa teším z poznámok viacerých mojich priateľov, ako sú radi, že sme sa tu toľkí stretli, ale tí dvaja že im vadia. Akoby sme s tými, čo k nám politicky nepatria, nechceli ani dýchať spoločný vzduch. Lenže s takýmto prístupom by sme pred dvadsiatimi rokmi nikam nevstúpili. Politický zápas v tom čase nebol o nič menej neľútostný, ale životný záujem našej malej domoviny patriť do veľkého, civilizovaného sveta viedol i najväčších rivalov k tomu, aby sa aspoň na chvíľu, na tento bytostne dôležitý krok, dokázali k sebe správať ako spoluobčania štátu, ktorý je náš spoločný. Myslím si, že v tomto búrlivom čase, v ktorom sa ocitol náš svet, by nám tu medzi Dunajom a Tatrami trochu veľkorysosti neuškodilo.