Myslím si, že pápež František už viac pre kresťanov, ktorí sa angažujú v našom verejnom živote, urobiť ani nemohol. Už výberom svojich stretnutí dal jasne najavo, na čo zamerať pozornosť.
Stretnutie s predstaviteľmi iných cirkví. Pripomenutie holokaustu na stretnutí so židovskou náboženskou obcou. Návšteva Luníku IX. Dve veľké ľudové bohoslužby v Prešove a Šaštíne. A samozrejme stretnutie s tými, čo sú našou budúcnosťou, s mladými na východe našej vlasti. V korunovačnom chráme sa stretol s cirkevnou generalitou, ale omšu s nimi v uzavretom priestore neslávil. Povedal im svoje. Láskavo, no jasne. I s predstaviteľmi verejného života hovoril vonku, nie v neďalekom paláci. Svätý Otec so svojimi posolstvami vychádza zo štandardných, uzavretých priestorov, ide medzi ľudí. I medzi tých, ktorými mnohí pohŕdajú. Hľadá jednotu, ale nie v doktríne, lež v tom, čo môžeme robiť spoločne. Vždy sa dá. A pripomína bohatstvo našich národných skúseností. Tých skvelých, aby sme neklesali na duchu, ale i tých tragických, aby sme ich neopakovali.
Myslím si, že KDH nepotrebuje koketovať s formujúcim sa ideologickým frontom, ktorý by chcel vo svoj politický prospech z neho vytlačiť zvyšky jeho volebného potenciálu. Kresťanským demokratom ale naopak prospeje, ak budú analyzovať to, čo nám prišiel naznačiť starý pápež, a môže to byť ešte nové KDH. Otvorené svetu a tejto dobe.