Zamyslenie k 17.novembru

Som vďačný za dar slobody. A teším sa tiež, že vtedy pred 31 rokmi nám ju priniesla revolúcia, ktorá bola bez krvi a bez kádrovania. Mnohí dnešní hrdinovia hovoria o tom, že to bola chyba. Vraj sa mal oddeliť zločinný kúkoľ od zrna. Ale priatelia, kam by také porátanie sa až došlo? Po členov komunistickej strany? Tých bolo na Slovensku asi osemsto tisíc. Alebo po tých, čo ich ešte v posledných voľbách tri roky pred revolúciou volili? Tých bolo 99,7% zo všetkých zapísaných voličov. Ak nám naozaj ide o budúcnosť národa, i keď sme presvedčení, že my sme dakedy viac v práve, neodmietnime poskytnúť našim bratom, o ktorých si myslíme, že v minulosti zlyhali, druhú šancu! Jednak preto, lebo sa môžeme niekedy aj mýliť, jednak preto, že nikto nie sme voči zlyhávaniu celkom imúnny, a napokon aj preto, že takzvanou revolučnou spravodlivosťou vždy riskujeme dlhodobú bratovražednú vojnu. Teším sa, že v roku 1989 sa to nestalo.