Toto je pre mňa týždeň, keď sa oveľa intenzívnejšie musím zaoberať základnými otázkami života (a smrti) človeka. Nad tým, čo má cenu, a čo z tohto zorného uhlu nemá. Nielen pre mňa, ale aj pre ľudí okolo mňa. Čo má cenu pre našu vlasť. Pre ľudstvo. Takéto úvahy potrebujeme. Inak sa nám i slobodná spoločnosť stane úporným bojiskom všetkých proti všetkým od volieb k voľbám. A konkrétne teraz od jedného hlasovania v parlamente k ďalšiemu. Nemáme najlepšiu vládu na svete, ani v našej histórii (aj keď to zväčša každá o sebe chce tvrdiť), ale ani najhoršiu. Všade nájdeme aj kriminálnikov, ale nemôžeme o svojich politických súperoch, ani o opozičných stranách len tak s ľahkosťou hovoriť, že sú to zločinecké organizácie. (Keby boli, tak by ich bolo treba zakázať.) Ale samozrejme, ani súčasná opozícia nemá na mysli takmer nič iné, ako využiť (či zneužiť), čokoľvek, čo by ju dostalo k moci. Pápežovi sa pri návšteve u nás javilo Slovensko ako jedna báseň. My vieme, že to tak celkom nie je. Ale zasa treba vidieť, že vo svete sú aj krajiny, kde sa žije neporovnateľne horšie. Mnoho takých krajín. Predovšetkým však, toto malé miestečko na zemeguli je naše, tu žijú naši blízki, tu majú hroby naši predkovia, a ak má niečo naozaj cenu, tak je to naša spoločná budúcnosť. Ktorú máme, Pán Boh zaplať, zatiaľ do značnej miery v našich rukách. Tak si to nepokazme!