Zamyslenie pri vojenských pochodových piesňach

Ľahký, letný spomienkový optimizmus. Pred pár dňami som na výlete s dvojročným vnukom “na koni”, rezko kráčajúc lesom spieval vojenské pochodové piesne. A musím sa priznať: spôsobovalo mi to potešenie. A asi aj vnukovi, lebo potom sa v aute pokúšal neartikulovane v spievaní pokračovať. Tuším sme tú povinnú, základnú vojenskú službu celkom zrušiť nemuseli. A som dosť rád, že sa to nestalo počas toho, keď som na ministerstve obrany svojmu ľudu slúžil ja.