Myslím si, že zdravá kresťanská demokracia sa nerovná tomu, čo sa označuje slovom konzervativizmus. A už vôbec nie tomu militantnému typu konzervativizmu, ktorý je zahľadený do minulosti, alebo do mocichtivých ideologických schém. Iste, kresťanskí demokrati by mali mať úctu pred tradíciou. Ich poslaním je pripomínať to, čo je ľuďom po stáročia, a i teraz sväté, čo ľudia ešte stále považujú pre svoje životy za cenné, teda to, čo v politickej rétorike pomerne inflačne nadužívame termínom hodnoty. Ale pohľad poctivej kresťanskej demokracie má byť zameraný na to, čím súčasný človek žije teraz. Na súčasné príležitosti a i ohrozenia, a na to, aby budúcnosť bola vždy aspoň trochu bližšie k Božiemu snu o ľudskom bratstve. Preto v kresťansko-demokratickom myslení a politike majú miesto aj niektoré idey, s ktorými prichádzajú naši liberálni bratia a samozrejme i solidarita so slabými a chudobnými, na ktorých vo svojich programoch myslia zas naši ľavicoví spolupútnici verejným životom. Som presvedčený, že pri dobrej vôli dokážeme spoločne pretvárať dom, do ktorého sa zmestíme všetci. Ale ak ktokoľvek z nás prepadne mentalite monopolu na politickú pravdu, tak tu nebude dobre. Preto som sa vždy svojim spolubojovníkom, kresťanským demokratom, usiloval klásť na srdce: našimi nepriateľmi nie sú politici a strany, čo vidia svet trochu inak. Tí, čo nás naozaj ohrozujú, to sú fanatici, ktorí chcú ľuďom vnucovať, aby ho všetci videli tak, ako oni. Toho sa varujme!