Ako kresťania, by sme mali byť svedkami nádeje pre všetkých, nielen pre “svojich”

Myslím si, že i my, kresťania v tomto svete, si potrebujeme prežiť to, čo zakúsili Ježišovi učeníci počas drámy Veľkej noci. Najskôr sa im rozpadol ich sen o mocnom mužovi, ktorý prinesie víťazstvo ich vlastnému národu, ktorý po stáročia vzdoroval pohanskému svetu. Boli presvedčení, že práve oni sú ľud, čo je vyvolený strážiť Boží poklad. Ale v priebehu necelých troch dní sa ukázalo, že skutočný Mesiáš prináša nádej pre všetkých ľudí tohto sveta. Nádej, že život každého má zmysel, nádej, ktorá, ako píše pápež František, “dvíha ducha k veľkým veciam, ako pravda, dobrota a krása, spravodlivosť a láska…” (Fratelli tutti, 55). A práve oni, Jeho učeníci, sa mali stať svedkami, poslami tejto nádeje. I poslaním Jeho dnešných učeníkov (teda našim poslaním) v súčasnom svete je kráčať v tejto nádeji nielen “sami pre seba a svojich”, ale spoločne i s tými, “čo s nami nechodili”. Lebo všetci sme deťmi toho istého Otca.