Občas sa ma moji priatelia tu na FB pýtajú, čo by som robil ja. Napríklad na mieste predstaviteľov revoltujúcich koaličných strán, vo chvíli, keď zisťujú, že sa im minuli patróny. Obvykle odpovedám, že ja by som som sa predovšetkým do takej situácie usiloval nedostať. Ale predsa, skúsim odpovedať. Po prvé, usiloval by som urobiť všetko preto, aby sa mi nerozpadla moja vlastná armáda. V tomto prípade poslanecký klub. Po druhé, pamätal by som na to, že aj politická strana by mala mať svoju vlastnú líniu a vlastnú hrdosť, čo ako je to dnes malá strana. Po tretie, odmietal by som to zjednodušené videnie slovenského sveta, ktoré národu podsúva Matovič: že buď on, alebo návrat mafie. I ten náš politický priestor je oveľa pestrejší. A pri všetkom tom by som premýšľal nad tým, čo je v tejto chvíli, ale predovšetkým pre budúcnosť, dobré pre našu spoločnú domovinu. Nie pre vládu, nie pre opozíciu, lebo to sú len demokratické nástroje. Možno sa potom celkom prekvapivo ukáže, že to, čo bude ozdravujúce pre Slovensko, bude dobré i pre politickú stranu, ktorá na to za každých okolností pamätá, hoci za to niekedy musí obetovať malý, ale momentálny prospech.