Najväčší sviatok športu sa napriek pandémii začína. Nech sa nám vydarí!

Teším sa z najväčšieho sviatku športu, ktorý práve začína v krajine samurajov. Jednak si myslím, že šport v človeku prebúdza nielen súťaživosť, ale aj mnoho ďalších veľmi potrebných vlastností, ktoré dnešná civilizácia tak trochu podceňuje, ako sú sebaovládanie, vytrvalosť, ale i uznávanie prastarej tradície, že v peknej hre sa musia dodržiavať jej pravidlá. Lebo ako píše Scruton, “…nikto nemôže vo futbale vyhrať tak, že bude hrať kriket”. Ešte viac sa však radujem z toho, že sa Hry XXXII. olympiády uskutočnia i napriek obmedzeniam, ktoré spôsobuje pandémia. Mnohí spochybňujú, či ich má vôbec zmysel za takých okolností organizovať. Mňa ale práve fascinuje, že začínajú i napriek kríze. Je úžasné, že ľudský duch sa nenechá zlomiť ani v kritickej chvíli, a ľudský um nájde vždy spôsob, ako (s Božou pomocou) ďalej. To je olympiáda! Nech sa im, športovcom v Tokiu, ale i nám všetkým na celom svete, čo im žičíme, tento športový sviatok vydarí!