Výročie na zamyslenie

Vodca jakobínov Maximilián Robespierre mal nepochybne pravdu, že starý režim francúzskeho kráľovstva bol durchom-durch prehnitý a skorumpovaný. Bolo logické, že v mene veľkých ideí francúzskych osvietencov (mimochodom podľa mňa pôvodom autenticky kresťanských) sa postavil do čela revolúcie, ktorá nielen zvrhla starú moc, ale pokúsila sa urobiť poriadok i v spoločnosti. Vyčistiť ten Augiášov chliev. Ale Francúzsko to stálo veľa krvi. Vždy si na to spomínam, keď naši radikáli dnes hovoria, ako sme mali pred tridsiatimi rokmi zatočiť s komunistami. A keď to skoro každá nová vláda hovorí o ére tej, čo bola pred ňou. Francúzska ekonomika potrebovala sto rokov, kým sa z toho čistenia spamätala. Celá generácia vzdelaných ľudí skončila na popravisku. Spomínam to teraz preto, lebo dnes je výročie, keď v roku 1794 pod gilotínou prišiel o svoj dramatický život aj nepodplatiteľný Robespierre. Revolúcia napokon skoro vždy požiera svoje deti. Len veľké idey zostali a sú aktuálne podnes.