Za Hansom Küngom

Včera sa odobral do Domu Pánovho jeden z najvýraznejších, ale zároveň i najkontroverznejších katolíckych teológov Druhého vatikánskeho koncilu Hans Küng. Necítim sa kvalifikovaný vyjadrovať sa k tomu, čo spôsobilo napätie medzi ním a Vatikánom, ale mnoho z toho, o čom písal, má i dramaticky významný politický kontext. A to sa dotýka toho, o čom uvažujem a o čo sa usilujem skoro celý život. Píše, že “slobodný, demokratický štát musí síce byť svetonázorovo neutrálny, ale napriek tomu je odkázaný na minimálny základný konsenzus pokiaľ ide o určité hodnoty, normy a postoje, pretože bez tohto základného morálneho konsenzu ľudsky dôstojné spolužitie nie je možné.” Preto volá po koalícii veriacich a neveriacich a po náboženskom dialógu. Pre Künga to nie je však nejakou taktickou, či strategickou otázkou, “aby sme získavali duše.” Podľa neho je to otázkou prežitia ľudstva. Nehovorí v tomto duchu dnes i pápež František? Som vďačný Bohu za takýchto učencov, ktorí si uchovali slobodu ducha.