Som hrdý na to, že sa mojej politickej garnitúre podarilo vrátiť našu vlasť do civilizácie, ktorú generácie našich predkov po stáročia pomáhali budovať. Antoine de Saint-Exupéry píše, že v nej ide predovšetkým o úctu k človeku. “Skutočná veľkosť mojej civilizácie je v tom, že sto baníkov cíti povinnosť nasadiť svoje životy pre záchranu jedného jediného zasypaného baníka. Zachraňujú človeka.” Táto naša civilizácia nebola nikdy dokonalá. Často zabúdala, a i dnes zabúda, že to, čo ctí v človeku, to, čo ho robí rovným s inými ľuďmi, a to, čo ho naozaj oslobodzuje, to je Boží obraz v ňom. Ale i v tejto jej nedokonalosti stojí za to o ňu bojovať. Lebo bývala vždy, a i teraz je ohrozená vyznávačmi celkom iného kultu. Takého, ktorý tiež slovami Exupéryho vonkoncom nerozumie, prečo by malo viacero baníkov riskovať životy kvôli iba jednému. “Dobijú ťažko zraneného, keď spomaľuje postup armády. Dobro pospolitej obce budú hľadať pomocou aritmetiky – a aritmetika ich ovládne.” Spôsoby, ktorými nás kultúry, čo vidia v človeku iba číslo, ohrozujú, bývajú zákerné. Využívajú chyby a nedokonalosti našej civilizácie, aby sa zmocnili sŕdc ľudí a poblúznili ich. V skutočnosti ale chcú túto civilizáciu našich praotcov oslabiť, rozvrátiť stavebné kamene, na ktorých stojí a raz si ju podmaniť. Nedajme sa nimi oklamať! Ani v kríze.