Ach jaj! Keby si lídri našich centrálnych európskych mocností pred svojimi cestami do Moskvy radšej prečítali niekoľko cenných poučiek Machiavelliho, Clausewitza či dokonca i starovekého Majstra Suna, tak by konali a hovorili presne opačne, ako robili. A keby americký prezident mal aspoň tú skúsenosť, ktorú sme mali my, keď sme boli ešte malí chlapci a na dvore sme v našej bande museli čeliť oveľa agresívnejším bandám, čo zvykli čas od času vtrhnúť k nám a ničili, čo im prišlo pod ruky, kradli a bili, tak by vedel, že nie kategorické slová, ale reálna sila rozhoduje zápasy. Mentálna a fyzická sila. To, že dnes Rusi do Ukrajiny nevtrhnú bolo každému, kto si vie spočítať vojenské fakty, jasné. Ale to, že tam Rusi už dávno o Ukrajinu bojujú inak, to, že roky okupujú Krym, to sa teraz bude strácať v tieni nenaplnených siláckych rečí. Inak bolo treba. Mierne a uvážlivé slová nikdy nič nepokazia, ale cieľavedomé zvyšovanie reálnej schopnosti sa brániť vyžaduje činy, ktorými sa buduje skutočná sila. Práve taký čin, o akom nemecký kancelár slabošsky vyhlásil, že nie je na programe dňa. Presne to chceli v Kremli počuť. Jedna nula pre nich v tejto bitke. Sú situácie, keď ustupovať bohužiaľ neznamená, že ste múdrejší.