Na jeseň nás čakajú voľby do samosprávnych krajov. Rokovania politických strán o tom, v akom formáte do nich pôjdu, sú v plnom prúde. Sú to zväčša kabinetné rokovania. Nie preto, lebo by boli tajné, ale verejnosť a médiá to veľmi nezaujíma. A vcelku právom. Pokiaľ ide o reálny vplyv župných orgánov na život ľudí, platí zaujímavý paradox, že tento vplyv je síce značný, ale je v podstate jedno, kto v krajských funkciách zasadá. Všetko totiž v rozhodujúcej miere aj tak závisí od toho, aké je mocenské zloženie ústredných orgánov štátu. Teda kto má u nás skutočnú moc. A práve z tohto aspektu mávajú regionálne voľby tradične svoj hlavný význam. Nie vecne. Nejde v nich ani tak o konkrétnych kandidátov. Regionálne voľby sú však indikátorom kondície politických síl v štáte. V tomto zmysle i naše jesenné župné voľby budú významné tým, že budú signálom o tom, aké je mocenské rozloženie reálnych politických síl na Slovensku. Ony ukážu, či sa pravica dokázala znovu sformovať ako politicky relevantná sila, s ktorou treba znovu rátať.
Veľa toho takého, čo by vzbudzovalo opodstatnenú nádej, pravica od rozpadu vlády Ivety Radičovej, neurobila. Akoby stratila zmysel pre budovanie spoločnej a reálnej spoločenskej alternatívy. Takej, ktorá by mohla vstúpiť do súťaže s predstavami a politikou vládneho Smeru. Jediným politickým krokom, ktorý je akýmsi svetlom na konci tunelu, iskričkou, čo by mohla zažať novú nádej v silnú pravicovú politiku, akú by museli znova všetci na Slovensku rešpektovať, bolo v doterajšom období od predčasných parlamentných volieb, vytvorenie Ľudovej platformy. Ľudová platforma ale zatiaľ nie je reálnou silou. Je to ešte len slovo. Odhodlanie troch lídrov štandardných politických strán postupovať v budúcich politických zápasoch spoločne. Ibaže slovo sa ľahko povie, kým sa to všetkým páči. Postupovať spoločne však znamená, že skôr, alebo neskôr prídu veci, kde bude potrebné i čosi, čo dnes nemáme príliš radi – keď bude nutná aj istá disciplína. Bez nej účinný a spoločný politický postup možný nie je.
Stratégia pred župnými voľbami bude skúšobným kameňom Ľudovej platformy. Od tejto stratégie bude záležať, či sa pred rozhodujúcim mocenským zápasom sformuje do skutočného politického organizmu, alebo zostane iba heslom.
Volebný systém pre župné voľby je koncipovaný tak, že v ňom môžu uspieť iba silné subjekty a zoskupenia. A tu by si mali strany, ktoré vytvorili Ľudovú platformu, vyjasniť, že na jeseň nepôjde ani tak o to, kto sa bude ďalšie štyri roky v zastupiteľstvách krajov starať o výtlky, ale predovšetkým pôjde o prvú fázu hlavného mocenského zápasu. A v nej sa ukáže, či sa tu proti ľavicovému monolitu už formuje nejaká akcieschopná sila. Nijaký pravicový subjekt na to nemá sám. Ľudová platforma však takýto potenciál má. Ale rozvinie ho iba vtedy, ak naplní dve podmienky. Prvou je dôslednosť v tom, čo je hlavný zápas na Slovensku. Ak je našim súperom Fico, tak strany Ľudovej koalície nemôžu v jednom kraji ísť s ním, a v iných proti nemu. Druhou podmienkou, aby sa Ľudová platforma sformovala ako skutočná spoločenská alternatíva, je otvorenosť voči ostatným subjektom a i osobnostiam, ktoré sú v hlavnom politickom zápase na našej strane barikády. Iba ak bude otvorená, stane sa priestorom pre koordináciu a spoločný postup. Ak Ľudová platforma nedokáže naplniť tieto dve podmienky, nemôže koncipovať reálnu politickú alternatívu.
Ak čo len jedna zo strán Ľudovej platformy v niektorom z krajov uprednostní iný prístup, a ak jej krajskí funkcionári zatúžia prijať napríklad ponuku Smeru, pretože budú dychtiť po tom, ako ich potiahne do funkcií, rozklad pravice sa nebude dať zastaviť. Ľudová platforma sa nesformuje do ničoho, a strana, ktorá to dopustí, vyšle signál, že nemá vnútornú silu ani pre budúci rozhodujúci mocenský zápas.
Župné voľby sú pre Ľudovú platformu príležitosťou urobiť konkrétny krok k tomu, aby sa začala formovať ako reálna politická sila. To sa nedá vybaviť žiadnym vyhlásením bez skutočného obsahu. Nedá sa to obísť. Toto je chvíľa pre čin. Keď sa strany Ľudovej platformy dokážu zjednotiť na spoločnej stratégii pre jesenné voľby, a ak túto stratégiu budú schopné presadiť vo vnútri svojich politických strán, tak sa slovenská pravica odpúta a vyslobodí zo zajatia malých záujmov, do ktorých sa zamotala, a pustí sa znova do zápasu, ktorý je jej hodný. To prinesie novú nádej pre našu vlasť, a v konečnom dôsledku i pre samotné strany Ľudovej platformy.