Nikto, kto v týchto dňoch jazdil po Bratislave autom, si to nemohol nevšimnúť. Také jamy, aké na nás číhali na cestách tu ešte neboli. Vedenie mesta sa síce môže vyhovárať, že bola tuhá a dlhá zima, ale bola aj v Rakúsku a tam je to všetko inak. A prijímali sme to s akousi bezmocnou odovzdanosťou. Ako je možné, že v minulosti to tak nebolo a ani inde to tak nie je? Kto je za to zodpovedný? Nerozumiem prečo tieto otázky nekladú opozičné politické strany. Veď kým v Bratislave vládli ich primátori, tak to takéto zlé nikdy nebolo. Možno je to ale príležitosť aj na to, aby sme sa zamysleli nad tým, na akú prácu si vlastne voliči najímajú svojich spoluobčanov do verejných funkcií a zverujú im správu našich spoločných vecí. Čo je kvalifikáciou pre službu v politike? Pretože to nezávisí ani tak od politikov, to závisí hlavne od voličov. Od ich postojov a hlasov.
Ak chceme rekonštruovať byt a hľadáme stavebnú firmu, tak nebudeme skúmať morálny profil jej šéfov. Bude nám stačiť, ak sú spoľahliví. Chceme, aby našu dohodu plnili načas, zhruba za to, na čom sa vopred uzhodneme, a hlavne, aby svoju prácu odviedli profesionálne. Asi nám bude jedno, ako sa títo ľudia správajú v iných oblastiach ich životov.
Správa verejných vecí je tiež veľmi praktická činnosť. Čo z toho budeme mať, ak budeme presvedčení, že máme mravne bezúhonných, neúplatných, príjemne vyzerajúcich politikov, ale naše mestá sa budú rozpadať? A to platí samozrejme i o iných oblastiach politiky. Koľko bolo vo Veľkej Británii, či vo Francúzsku po prvej svetovej vojne politikov, ktorí podcenili najdôležitejšiu úlohu každého štátu, obranu svojich občanov? Chceli sa zapáčiť ľuďom, a preto sa tvárili, že vyhadzovať ich peniaze na tak nepríťažlivé veci ako je zbrojenie a armáda, je zbytočné a nekultúrne. Vyhrávali s týmto postojom voľby. Až prišiel Hitler a zrazu sa nemali ako brániť.
Štát má svoje úlohy, a ten, kto chce byť dobrým správcom štátu, musí tieto úlohy predovšetkým poznať. Musí hlavne vedieť, aká je hierarchia potrieb. Nie podľa toho, čo sa páči voličom. Má vedieť, ktoré potreby má zabezpečiť verejná moc, ktoré nemusí, ale môže, a napokon ktoré by si mali ľudia vyriešiť sami. To vyžaduje nielen znalosť, ale obvykle aj odvahu, pevnosť a vytrvalosť. Toto sú vlastnosti, ktoré sú kvalifikáciou pre dobrú verejnú službu. Ak chýbajú, nedivme sa, keď sa štát postupne začne rozkladať, a ak napokon vo víchre časov neobstojí. Začína to výtlkmi v mestách a končí zbabelosťou a i objektívnou neschopnosťou postaviť sa proti nepriateľovi, keď kradmou rukou siahne po tom, čo mu nepatrí.
V demokracii sú požiadavky ešte vyššie. Dobrý demokratický líder sa musí neustále pokúšať o takmer nemožné. Má mať guráž vravieť ľuďom, že ak chceme žiť v zdravom a silnom spoločenstve, a ak si chceme zachovať svoju slobodu, tak musíme všetci, nielen profesionálni politici, pre toto spoločenstvo veľa urobiť. Nestačí iba raz za štyri roky navštíviť volebnú miestnosť, a potom sa už starať iba o seba. Ak voliči nebudú premýšľať, ak sa prestanú angažovať, ak nebudú rozoznávať verejné dobro od vlastného prospechu, demokracia neprežije. Zápasiť proti pohodlnosti, najskôr u seba, a potom i v celom našom prostredí, treba v slobodných podmienkach viac, ako v neslobode. Nič dobré nevznikne bez námahy, bez vytrvalosti, a ani bez viery v to, že dobré veci sa dosiahnuť dajú. Ale treba sa o ne biť.
Profesionalita, statočnosť a vytrvalosť predstavujú grunt aj pre morálny rozmer politiky. Proroci, ktorí v politike nehovoria o ničom inom, iba o morálke tých druhých, sú obvykle falošnými prorokmi. Nejde im o nič iné, iba o moc. Kašlú na skutočné povinnosti politického spoločenstva, a keď moc získajú, tak sa zrazu ukáže, že tieto povinnosti ani nevedia plniť. Takýto falošní politickí proroci sa podobajú na ľudí, čo v kritických zápasoch americkej občianskej vojny pohoršene žalovali na aktívneho a odvážneho generála Granta, že pije. V skutočnosti si tým chceli chrániť vlastné pozície. Prezident Lincoln ich však nepočúval a na adresu generála iba sucho vyhlásil: „Je nepostrádateľný, aspoň bojuje“. Vymenoval ho za vrchného veliteľa a vojnu vyhral.
Výtlky na cestách nie sú banalitou. Svedčia o stave našej spoločenskej morálky. Pretože politická nezodpovednosť, a teda nemravnosť, je tlačiť sa do politiky a nebyť pripravený na jej skutočné úlohy. Lebo iba ony sú pre národ dôležité. Všetko ostatné je sú sebectvo a pletky.