“Kresťan bez odvahy, ktorý neobracia vlastné sily k dobru, ktorý nikomu neprekáža, je zbytočný kresťan…,” povedal pápež František pred asi desiatimi dňami vo svojej katechéze o statočnosti. Mučeníci po celom svete, počnúc ukameňovaným diakonom Štefanom pred skoro dvoma tisícročiami dodnes, ale aj tisícky mužov a žien, ktorí dokázali vzdorovať agresívnemu ateistickému režimu u nás, vydávali svedectvo o svojej viere a sú príkladom tejto cnosti. Nemáme na ňu monopol. Na svojej internetovej stránke mám slová, ktoré vyriekol Periklés v antických Aténach niekoľko storočí pred Kristom: “Niet šťastia bez slobody a niet slobody bez statočnosti.” Ale statočnosť sa dá aj predstierať. Silné slová, veľké gestá tam, kde ale v podstate netreba nič obetovať, kde nič nehrozí, to nie je skutočná odvaha. Ale v dobe mediálnej to často stačí na to, aby to vzbudilo pozornosť a obdiv voličov. Ale to nie je skutočná odvaha, o ktorej hovoril Periklés, ani pápež František. Skutočná statočnosť vždy prijíma riziko obetovať čosi, čo máme, alebo by sme mohli mať, v záujme toho, čo si ceníme viac, ako vlastný prospech. To veru vôbec nie je bežný postoj. Preto statočnosť nazývame kráľovskou cnosťou. Veľmi ju potrebujeme.