Sociálne siete, médiá, ale aj vyjadrenia viacerých politikov a političiek sa v týchto dňoch veľmi ponáhľajú, aby podržali stranu pápežovi Levovi v tom, ako „vyťal“ prezidentovi Trumpovi. Jasné, veď dnes už každý vidí, čo to za človeka obsadil Biely dom, a aký je jeho duševný obzor. Pozornosti však dosť uniká, že to bola iba drobná poznámka pápeža. Odpoveď na otázku novinárov v lietadle. On to napokon aj povedal: nie je a nechce vystupovať ako politik. Neusiluje sa o akúsi druhú tvár Ameriky, či ľudstva. Vyjadruje sa k politike, a to predovšetkým vtedy, keď ide o veľké morálne dilemy súčasného života. Lebo toto je prorocké poslanie tých, čo majú za úlohu, pomáhať všetkým ľuďom dostať sa k nádeji toho, čo my kresťania nazývame Božím kráľovstvom. A predovšetkým je to poslanie pápeža.
A túto úlohu sa Lev usiluje napĺňať veľmi svedomito. Nie však nejakou povrchnou polemikou v reakcii na primitívne výroky politika, po ktorom po pár rokoch zostane iba spomienka, ako sa to robiť nemá. Pápež vo svojich vystúpeniach, v ktorých sa vyjadruje k verejnému životu, hľadá kresťanské odpovede na znamenia našich časov. A to by sme si mali veľmi dobre všímať. V sobotu v modlitebnej vigílii za mier vo svete sa prihovoril Ježišov zástupca na Zemi nielen kadejakým Trumpom a Putinom tohto sveta, ale nám všetkým. Aj pápež spomínal, že potrebujeme hrádzu. Ale nie proti progresivizmu, či konzervativizmu, ako sa to ideologicky hodí politikom. Lev hovoril o hrádzi proti „delíriu všemohúcnosti, ktoré je okolo nás a stáva sa stále najpredvídavejším a agresívnejším.“ Hovoril o smrtonosných slovách, ktoré zapĺňajú našu realitu nepriateľmi. Namiesto toho, aby sme sa stretávali a vzájomne sa počúvali, všade počuť vyhrážanie sa. „Obráťme sa ku Kráľovstvu pokoja, ktoré sa buduje deň za dňom – v domovoch, v školách, štvrtiach, občianskych a náboženských spoločenstvách – a zužujme priestor polemikám a rezignácii budovaním kultúry stretávania sa a priateľstva. Vráťme sa znovu k viere v lásku, v umiernenosť, v dobrú politiku…!“, apeloval k záveru svojho príhovoru Lev XIV.
Milí priatelia, som z rodiny, ktorá kedysi stála v čele Povstania, čo bránilo zvyšky našej národnej cti v režime, nedôstojne kolaborujúcom s nenávistným nacizmom. Bol som napokon aj ministrom obrany, takže, ak sa bude treba raz brániť, strach z toho nemám. Ale beda tým, čo vojnu spôsobujú! O tých hovorí pápež. To nie sú iba politici. Sú to takí ľudia, ako sme každý z nás. Každý, kto nechávame vo svojom srdci rásť nenávisť voči našim bratom a sestrám. Takí, čo svojim jazykom znevažujú dôstojnosť ľudí, čo nám z nejakého dôvodu nesedia a burcujú druhých proti nim. Tak sa rodí atmosféra, z ktorej sa napokon rozhoria vojny. Pripomeniete mi možno, koľko odporných rečí povedal ten ktorý politik, čo je na druhej strane barikády. Lenže koľko takých slov znie voči nim zas z tej našej! Nerobme to, priatelia, lebo sme to potom aj my, čo rozdúchavame oheň, ktorý sa raz môže rozhorieť v bratovražedný boj! O tom neúnavne hovorí pápež. Nám všetkým.