Myslím si, že KDH by v dialógu s ostatnými opozičnými stranami o tom, ako vyviesť Slovensko z úpadku a izolácie, kam ho zaviedli vlády za ostatných dvadsať rokov, malo zdôrazňovať priority, kvôli ktorým toto hnutie my, jeho voliči, volíme.
Vo svojom prístupe k tomu, aby sme sa pozviechali z ekonomického rozvratu, v ktorom sa nachádzame, by malo zdôrazňovať, že ako politické hnutie, čo vzišlo z požiadaviek Novembrovej revolúcie 1989, sme i dnes za slobodné, trhové hospodárstvo. Nemalo by súhlasiť so žiadnou, čo ako ušľachtilo znejúcou formou pseudosocialistického rozdávania plošne a bez zásluh. Takýto populizmus nezachraňuje tých, čo nie vlastnou vinou upadli do biedy, ale v podstate si len kupuje voličov. Na účet všetkých a budúcnosti. A jeho logickým dôsledkom je, že podvracia iniciatívu. Ako kresťania vieme, že nás raz Stvoriteľ bude brať na zodpovednosť za to, či sme sa dokázali podeliť s tým, kto trpí núdzou. To treba, avšak adresne. Ale zároveň vieme aj to, že ten, čo zakopal svoj talent, lebo sa bál riskovať a podnikať, aby ho zveľadil, si vyslúžil prívlastok zlého a neužitočného sluhu. KDH by malo byť užitočným sluhom svojho národa i nášho Stvoriteľa.
Vrátiť Slovensko do rodiny európskych a ostatných demokratických štátov vyžaduje dôveru nielen v to, že ak strany súčasnej opozície vyhrajú, tak sa vrátime k starým kamarátskym vzťahom s našimi politickými bratrancami v EÚ a v NATO, ale aby mohli dôverovať aj v to, že teraz to už vydrží. Že sme sa dokázali poučiť aj z našich minulých chýb, kvôli ktorým sme o možnosť spravovať krajinu prišli, a tak sme sa ako štát dostali do internacionály krajín, čo západnú civilizáciu rozkladajú. Ako kresťania vieme, že táto civilizácia vyrástla z hodnotového systému, ktorý má svoj pôvod v učení nášho Majstra o tom, že všetci ľudia sme synovia a dcéry jedného Otca. A podľa toho sa máme aj správať. Preto by KDH malo byť proti mentalite odplaty a malo by sa zasadzovať o dialóg v celej spoločnosti, a to i keď budeme vládnuť s partnermi, ktorí budú mať na to iný pohľad.
A KDH by tiež malo prísť s jasnou predstavou o tom, ako sa budeme brániť, ak sa dravci tohto sveta rozhodnú zaútočiť na našich spojencov, alebo dokonca aj na nás. Kto nastolí aj nepopulárne témy, čo súvisia s obranou vlasti, ak to nebudeme my, kresťania, ktorí vieme, že sú aj hodnoty, čo prekračujú našu pozemskú existenciu?
A napokon, do rozhovorov s našimi potenciálnymi politickými spojencami, dnes v prostredí opozície, by sme mali vstupovať aj s vlastnou predstavou o kandidátovi na hlavu štátu. Lebo prezident republiky nie je iba významným ústavným činiteľom, zastupujúcim štát navonok, nie je len dôležitým mocenským stabilizačným faktorom vo chvíli, keď sa hýbu ostatné mocenské štruktúry, ale je (alebo mal by byť) aj významným hlásateľom toho, čo ako národ vo svojom živote považujeme za sväté.