Španielsky filozof a mysliteľ Ortega y Gasset v jednej zo svojich publikovaných prednášok spomenul pozoruhodnú príhodu z posledného obdobia Tridsaťročnej vojny. Španielsky kráľ Filip IV. sa vtedy rozhodoval, či do vojny priamo vstúpi. Keďže si uvedomoval, že je to závažné rozhodnutie, požiadal svoj poradný zbor, Najvyššiu radu Kastílie, aby si vypočul názor skúsených mužov. Ako posledný prehovoril najúctyhodnejší z nich, starý kardinál Borja. Svoj príhovor začas slovami: „Vojna, Pane, je náprava vecí, ktoré sa nedajú napraviť.“
Myslím. že tuším, čo tým chcel kardinál povedať. Niekedy sa dlhodobo veci vyvíjajú tak, že už všetci cítia, že sú neudržateľné. Ale niet tej sily, ktorá by tú zmenu vykonala. A tak to napokon praskne. Starý muž naznačoval svojmu kráľovi, že stredovekým koncepciám moci už odzvonilo. A že vstup jeho vlasti do vojny proti Francúzsku, bude bojom za udržanie starých poriadkov, ktorým už prestali ľudia veriť. Filip si nenechal poradiť. Vyhlásil vojnu Francúzsku, ktoré pod taktovkou iného kardinála preformátovalo vtedajší svet. Stredovek skončil a Španielsko sa ocitlo na strane tých, čo bojovali o svet, čo odchádzal do minulosti. Úplne stratilo svoje pôvodné veľmocenské postavenie. Rakúsko vzdorovalo do prvej svetovej vojny, až sa napokon rozpadlo. Tieto procesy trvajú niekedy dlho, ale vývoj zastaviť nedokážu.
Spomenul som si na to teraz pred maďarskými voľbami. Je až dojemné, ako sa všetci, čo v Európe a Amerike pozerajú dozadu, zhodnú v podpore Viktora Orbana. Nepodceňujme túto kontrarevolúciu smerujúcu proti vývoju! Lebo od roku 1648, keď sa skončila Tridsaťročná vojna a s ňou nadvláda koncepcie moci, ktorá sa legitimizovala náboženstvom, do roku 1918, keď sa rozpadla posledná ríša upínajúca sa k stredovekým predstavám, uplynuli viac ako dve storočia zápasov medzi starým a rodiacim sa novým. Neraz veľmi krvavých zápasov. I my žijeme v čase, keď dozrieva potreba veľkých zmien. Buď budeme poctivo hľadať, akéže to zmeny súčasné ľudstvo naozaj potrebuje, a budeme mať odvahu ich urobiť, alebo bude rásť iniciatíva a sila obdivovateľov ríš minulosti. Samozrejme prechodne, ale my tu bohužiaľ všetci žijeme iba prechodne. Nemyslime si, že ak teraz Orban prehrá, tak sa to už zlomí, všetko sa zasa vráti do vychodených, demokratických koľají a bude zasa dobre! Zotrvačnosťou sa vnútorné napätie, ktoré dlhodobo rástlo, najskôr pod povrchom, a teraz už viditeľne, vyriešiť nikdy nedá. Musíme mať odvahu na hlboké zmeny, ktoré nájdu na toto napätie nové odpovede. Inak sme na ceste k náprave vecí, ktoré sa napraviť nedajú, ako o tom hovoril starý kardinál španielskemu kráľovi, ktorý to na škodu svoju a svojej ríše nepochopil.