Prvoplánovo boli pre proeurópsky a demokraticky zmýšľajúcich ľudí u nás, i v ďalších štátoch Európskej únie, nedávne voľby v Maďarsku istotne povzbudením. O týždeň po nich, minulú nedeľu, však prišla z Bulharska akoby studená sprcha. Zvíťazila v nich proruská strana, ostro kritická voči Európe a voči vývoju v Bulharsku od pádu komunizmu. Ale nestačí iba takýto povrchný pohľad. Je treba sa zamyslieť a pokúsiť sa vnímať širší kontext toho, čo sa deje. Do tejto súvislosti je potrebné zaradiť aj návraty euroskeptických politických lídrov v Čechách a samozrejme aj u nás. A musíme realisticky vidieť, ako protieurópske sily číhajú a siahajú po moci i v Nemecku, vo Francúzsku, ako vládnu v Taliansku a všelikde inde. Aj u nášho ostrovného suseda, ktorý z Únie odišiel, silnejú tí, čo to spôsobili. Nesmieme sa uspokojiť s tým, že azda ešte niekde nemajú väčšinu a tam, kde vládnu, sa ukazuje, že to veľmi nevedia, alebo sa prispôsobia európskej realite.
Musíme sa predovšetkým zamyslieť nad základnou otázkou: Ako to, že tak ľahko získavajú srdcia toľkých voličov? A nevyhovárajme sa na ruskú propagandu. Tá sa na tom samozrejme výrazne priživuje, ale hlavné príčiny hľadajme v našom vlastnom prostredí! V našej často nedôslednosti voči demokratickým princípom. V tom, ako sme neraz pripravení merať dvojakým metrom. A napokon aj v tom, ako niekedy nemáme odvahu povedať voličom pravdu. Hlavne vtedy, keď by jej prijatie vyžadovalo námahu, či dokonca nejakú obeť. A tak vymýšľame kľučky, do ktorých sa postupne zamotávame. Na tieto naše praktiky mieria nepriatelia slobody veľmi presne. A bohužiaľ nie bez úspechu.
Preto som včera písal o populizme v súvislosti s referendom, ktoré chcelo skrátiť volebné obdobie. Pred pár rokmi, keď vládli viaceré strany súčasnej opozície, túto hru zahral Fico. Právom ho vtedy predstavitelia vtedajšej koalície kritizovali. Ale keď sa karta otočila, robíme to isté zasa my. Teda jedna opozičná strana a viaceré ďalšie ju v tom podporujú. Toto sú tie vlastné góly, ktoré diskreditujú strany a politikov, ktorí neustále hovoria o demokracii, ale správajú sa neraz tak, ako sa im to momentálne hodí. A mohol by som o hriechoch na našej strane barikády hovoriť oveľa viac. Som pamätník. Ak chceme nielen na Slovensku, ale v celej Európe prejsť z defenzívy, potrebujeme skutočnú reflexiu. Nestačí nám len tu a tam občas vyhrať voľby a vrátiť sa do pomerov, ktoré boli pred tým, ako prišli demagógovia. Treba mať odvahu riešiť príčiny, prečo bývajú tak často úspešní.
Odhliadnuc na špecifikum slovensko-maďarskej relácie, isté nádeje vkladám do víťaza volieb u nášho južného suseda. Nespadol z neba, nevzišiel z neustále sa pohoršujúcej a nadávajúcej opozície, ale vyšiel pôvodne z radov vládneho Fideszu. Vie o tom, prečo bol tak dlho Orbanov populizmus úspešný. Vie, aké pokrytectvo rozvrátilo niekdajšiu maďarskú opozíciu. A preto má voľné ruky na to, aby veci usporiadal nanovo. Inak a lepšie. Držím mu palce. Ak sa mu to podarí, učme sa od neho. Ak nie, a ak zapadne do starých vzorcov, poučme sa aj z toho. Len sa, milí priatelia, nespoliehajme na zotrvačnosť! Nič horšieho by sme urobiť nemohli.