Nemám veľmi rád to klišé, že slovenská spoločnosť je rozdelená, ako nikdy v histórii. To len príliš intenzívne prežívame súčasný okamih, a tak trochu zabúdame na to, čo sme si mohli prečítať o našej histórii. A podaktorí z nej kúsok aj prežiť. Veď kedyže naša spoločnosť nebola rozdelená? Okrem kratučkých okamihov nejakého nadšenia, takých chvíľ nebolo veľa. Áno, tí čo vládli, sa v nedemokratických režimoch často usilovali vzbudzovať dojem, že sa im už takmer úplne podarilo ľud zjednotiť. Bolo to vždy vtedy, keď tých, čo sa im do tej jednoty nevošli, posielali do basy, alebo do koncentračných táborov, či priamo na šibenicu a ostatných sa usilovali umlčať. Nie, nie sme ako jeden muž, sme pluralitnou spoločnosťou a Pán Boh zaplať, že nás nikto (zatiaľ) nenúti, aby sme ňou neboli. A áno, keďže máme rôzne predstavy a záujmy, tak na seba narážame. Niekedy aj s vášňou a hnevom. Iste niekedy aj neprimeraným. Lenže to je skôr o tom, že nemáme dosť sebadisciplíny, nevieme sa ovládať a slušne sa správať i voči spoluobčanom, s ktorými nesúhlasíme. Tam by sme mali zamerať naše úsilie, ak to chceme nejako zlepšiť!
Súhlasím však, že nám tu na Slovensku chýbajú vízie. Všetci nad tým nariekame, ale nikto s nimi neprichádza. Zúrivo bojujeme s nedokonalosťami a hriechmi našich politických súperov, ale s vlastnými predstavami, ako by sme si tu mali spoločne v tejto krajine medzi Dunajom a Tatrami žiť, a to aj vo vedomí toho, akí sme rôzni, akú budúcnosť si predstavujeme pre nás všetkých, o tom nehovorí nikto. Neviem či inštinktívne čakáme na niekoho zvonka, za posledných tisíc rokov sme si na to azda dosť navykli, ale zrejme si stále ešte dostatočne neuvedomujeme, že teraz je to už len na nás.
Je fajn, že zo štyroch svetových strán prezident zdôraznil, že pre našu zahraničnú politiku by najdôležitejšou mala byť tá, čo je na západ od nás. V súčasnom geopolitickom zápase by som však očakával jasnejšie slovo. Niečo ako povedal britský kráľ Karol vo svojej trónnej reči pred kanadským parlamentom. Trumpovi, ktorý poškuľuje po území svojho severného suseda odkázal, že Kanada už svojho kráľa má. To nebola iba poznámka. To bol odkaz, ktorému by mali porozumieť všetci. A u nás by sa v tejto dejinnej chvíli zas hodilo povedať, že Západ nie je jednou zo svetových strán našej zahraničnej politiky, hoci aj najdôležitejšou, ale mali by sme odkázať Putinovi, Orbanovi, a hlavne si sami uvedomiť, že my sme Západ. To mi vo vystúpení hlavy nášho štátu chýbalo.