V huriavku súčasnej politiky trochu zaniká ambícia súčasnej vlády prijať nový kódex stavebného práva. Je to ale veľmi dôležitá právna úprava. Každý omyl, každá jednostrannosť v takomto predpise sa napokon premietne do kamenných pamätníkov týchto nedokonalostí a bude tu strašiť ešte celé generácie po nás. Tak ako nám betónové džungle, či stranícke urbanistické predstavy pripomínajú predpisy, ktoré platili v čase komunistickej diktatúry. Po revolúcii sme sa vybrali inou cestou. Postupne sa staré kódexy novelizovali a prispôsobovali novej realite. Tá cesta nebola ideálna, ale vyrastala z konkrétnych požiadaviek života. A bola obvykle výslednicou vyvažovania tisícorakých záujmov. Je to náročný proces, vyžaduje trpezlivosť, vnímavosť a i koncepčnosť. A i disciplínu, ktorá nám chýba. Kompletne nový Stavebný zákon však bude buď návratom k arogancii marxistickej teórie práva, ako na zákon povýšenej vôle vládnucej triedy, alebo Potemkinovskou dedinkou, ktorá sa bude tváriť, že vyriešila niečo, čo riešiť nevie. Myslím si, že potrebujeme predovšetkým väčšiu disciplínu a lepšiu koncepčnosť v územnom plánovaní a v stavebnom konaní, nie nový kódex.