Povedať v prostredí súčasnej opozície, že by azda bolo dobre zmeniť volebný systém, znamená už po desaťročia niečo takmer ako rúhanie sa samotnej podstate našej slobodnej existencie. Nemyslím tým zmenu počtu volebných krajov (z jedného na viac), tomu sa v právnickej hantírke hovorí volebná geometria. Náš volebný systém sa nazýva systémom pomerného zastúpenia a jeho podstatou je, že voliči si vyberajú politické strany. Nie konkrétnych kandidátov, ale tých, koho na svoje kandidačné listiny umiestnia politické strany. Politické strany sa tak stali hlavnými nositeľmi politického života v štáte, stranícka disciplína (rozumej servilnosť voči vedeniu strany) najefektívnejšou politickou cnosťou. Tieto atribúty nášho politického života vedú k tomu, že je takmer nemožné zostaviť vládu, ktorá by sa v priebehu volebného obdobia nerozhádala, pokiaľ nejaká strana nezíska absolútnu väčšinu. V systéme pomerného zastúpenia je dôležité mať silných vodcov strán, a potom je úplne jedno, koho si umiestnia na svoje kandidátky. V stranách, ktoré majú malú a slabú členskú základňu sa z toho vyvinula celkom legálna politická korupcia, pretože ich lídri si za také ponuky v podstate kupujú ľudí. Nie náhodou sa tento systém za Matovičovej vlády poistil dokonca v ústave. Bola to asi jediná vec, na ktorej sa ústavná väčšina ministrán, ktoré ju zostavili, dokázala dohodnúť.
Väčšinový systém znamená, že sa volí v toľkých volebných obvodoch, koľko je miest v parlamente. U nás by to bolo 150. Postupuje vždy ten, koho v jeho obvode zvolia. Čisté, chlapské, športové. Spravidla to vedie k politickému usporiadaniu dvoch veľkých politických strán, ktoré sa striedajú pri vláde. Tak sa volí už vyše dvesto rokov vo Veľkej Británii, či do Kongresu v USA. Jestvujú potom aj zmiešané systémy, napríklad v Nemecku, kde sa polovica volí väčšinovo a polovica zo straníckych kandidátiek. Je len málo demokratických štátov, ktoré majú iba jednu komoru parlamentu a volí sa výlučne pomerne, stranícky. Roky o tom hovorím a píšem, ale vždy dostávam rovnakú odpoveď: to by vyhovovalo Ficovi. (Predtým Mečiarovi.) Lebo to vyhovuje veľkým stranám. A ako argument mi zvykli moji priatelia, ktorým sa páči náš volebný systém, uvádzať Orbanovo Maďarsko. Tam si Orban zaviedol väčšinový systém, a vďaka nemu, ho po dlhý čas nebolo panoptikum rozličných opozičných strán schopné poraziť.
Lenže, priatelia, my tu chceme volebný systém pomerného zastúpenia hlavne preto, aby mohlo čo najviac hráčov mať svoje vlastné politické družiny, ktorým budú vládnuť a cez ktoré sa budú podieľať na správe štátu. Hlavne, aby mali päť percent, a potom už môžu z toho niečo vždy uvariť. Dankovi sa to podarilo v roku 2023, a teraz môže zametať s celou vládou. A tak to bolo aj so stranami, ktoré zostavili tie predchádzajúce, Matovičovu a Hegerovu. A bude to tak takmer vždy, lebo je to tak systémovo nastavené. Malá, vládna strana sa môže pre budúce voľby zviditeľniť iba tak, ak bude svojich väčších partnerov provokovať a vydierať. Inak si ju médiá ani nevšimnú. Môže jej byť jedno, čo to prinesie krajine, ona bojuje o tých svojich päť percent. Toto je dlhodobá príčina úpadku Slovenska. A toto nás, milí priatelia, bude v tomto volebnom systéme čakať aj po voľbách v roku 2027. Bez ohľadu na to, kto v nich vyhrá.
V tomto je víťazstvo Pétera Magyara v Maďarsku niečím kvalitatívne novým. A poučným. To, čo malo byť naveky výhodou veľkého Orbana, sa ukázalo ako úžasná šanca pre jeho premožiteľa. V jeho vláde nebude zápas o to, kto je väčší „macho“, a asi ani hádky a ani vydieranie. Bude to jednoducho tímová práca pod vedením predsedu vlády. Ak budú dobrí, tak svoje víťazstvo využijú na prospech svojej vlasti, a o štyri roky im to voliči uznajú, ak zlyhajú, tak ich zas vystrieda niekto iný, Nebude mu však na to stačiť päť percent, aby sa dostal do hry.
Milí priatelia, som presvedčený, že kým sa na Slovensku nezmení volebný systém, tak sa budeme stále preťahovať, hádať, vydierať a nič strategické a dlhodobé sa u nás nevykoná. Vôbec nejde o to, komu by to prospelo teraz. Hlavne sa celá architektúra toho, čo je teraz, bude musieť zmeniť. A to veľmi potrebujeme. Nie je iste náhoda, že v kolíske demokratického parlamentarizmu majú práve systém priamej voľby zástupcov ľudu.