Nie pre politickú stranu, z ktorej vyšiel, nie pre vládnu koalíciu, ale pre našu vlasť by bolo dobre, keby bol prezident Peter Pellegrini dobrým prezidentom.
Nebude to mať ľahké. Po prvé prichádza v čase, keď sa svet zamotáva do konfliktov, na ktorých koniec a rozsah dnes ešte nedovidíme a musíme sa pripraviť, že im budeme čeliť dlho. I keby sme čo ako chceli, nie je možné, a ani správne, aby sme zostali niekde v závetrí. Jednak preto, lebo sú to konflikty, ktoré majú tendenciu sa rozširovať a prepájať, a jednak preto, lebo je to vojna o civilizovanú podobu sveta. A tu by sme si nemali vyberať, na ktorej strane budeme stáť, a ani sa držať bokom, akoby sa nás to netýkalo. Peter Pellegrini sa vo svojom, podľa mňa, dobrom úvodnom vystúpení postavil na stranu civilizovaného a kultivovaného života národa, a toto bude skúšobným kameňom toho, či za svoju víziu dokáže aj bojovať v reálnom svete. A po druhé to nebude mať ľahké, lebo veľká časť obyvateľov našej domoviny mu nepraje. Vravia, že mu neveria, ale v skutočnosti ani nechcú, aby bol dobrým prezidentom. Táto nežičlivosť rozkladá našu spoločnosť, a kým sa jej nezbavíme, tak na Slovensku dobre nebude.
Ja prezidentovi Slovenskej republiky Petrovi Pellegrinimu prajem, aby pokračoval v dobrom diele svojej predchodkyne, a aby sa mu pekné ciele, o ktorých dnes hovoril, darilo plniť. Keď Briti, kolíska modernej parlamentnej demokracie, spievajú „God Save the King“ (Boh ochraňuj kráľa), nemajú ani tak na mysli osobu panovníka s jej ľudskými vlastnosťami, i chybami, ale spievajú o svojej ríši. O jej prospechu. Tak i my si dnes dožičme modlitbu s preloženým menom prvého muža nášho ústavného systému: „Boh ochraňuj aj tohto nášho Pútnika!“ Lebo najbližšími rokmi našich budúcich dejín budeme putovať s ním.