Po rozjímaniach o veľkonočných tajomstvách a po rozlúčke s nám veľmi milým pastierom spoločenstva Ježišových učeníkov, sa vo svojich úvahách pomaly znovu vrátim k politike. Za tie dva týždne, čo som si dal od nej pauzu, sa toho veľa stalo. Žijeme dynamickú dobu. Ako sa pred časom o nej vyjadril práve František, to, čo prežívame nie je iba epocha zmien, ale zmena epochy. Neprebieha zlomovo, naraz, ale je rozdelená v tisíckach udalostí, ktoré sa na nás valia každý deň zo všetkých strán. Nie je to prvý krát v histórii ľudstva. Ale vo všetkých premenách, ktoré ľudia zažili, sa napokon vždy ukázalo, že veľké ľudské vlastnosti ako je statočnosť, čestnosť, odvaha, solidarita so slabšími, či poctivé hľadanie a rozlišovanie pravdy od lži síce nevyhrali každú bitku, takzvaný realizmus každodenného boja sa im často vysmieval a slúžil zákonu džungle, ktorý velebí silu, ale napokon iba ony posúvali našu ľudskú rodinu dopredu. O nich je mravná dráma skutočnej politiky. Nemyslime si, že to je niečo ďaleko od nás. Niečo vyhradené iba profesionálom, ktorými v hĺbke duše, alebo i verejne pohŕdame. Je to o nás všetkých. Od života v rodinách, v obciach až po svet. Či zvedieme zápas o to, aby sme ich robili ľudskejšími, alebo v nich prevládnu zvieracie pudy. Politika nie je ani biznis, ani hra. Je to náš spoločný život. Setsakramentsky vážna vec!