Bývalého predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jána Mazáka si veľmi vážim, ale s jeho nedávnou úvahou o potrebe novej ústavy a istým spôsobom aj nového založenia Slovenskej republiky, veľmi nesúhlasím. Nie, toto nepotrebujeme. Vždy tu bude veľká časť obyvateľstva, ktorá nebude súhlasiť s aktuálnou vládnou väčšinou, ale to, čo sa potrebujeme naozaj ešte veľmi učiť je, že i tá „opozičná“ časť nášho ľudu, bude schopná vnímať Slovensko ako svoj domov. A to aj keď sa to po voľbách azda otočí. Veď, ak by si potom tá dnes „opozičná“ časť „založila“ republiku nanovo, tak prečo by ju za svoju mala pri tejto logike prijať tá druhá, dnes „vládnuca“ časť? My sa tu musíme naučiť žiť podľa pravidiel, ktoré máme. A v rámci nich si to politicky rozdať. Postup pre zmenu ústavných pravidiel by sme mali skôr sprísniť, než snívať o „našej“ ústave. Napríklad, aby na zmenu ústavy bolo potrebné ratifikačné referendum, alebo zriadiť druhú komoru volenú podľa odlišných pravidiel a v iných časoch, tak ako to majú Česi, a na ústavné zmeny by bol potrebný jej kvalifikovaný súhlas.
Nie nepotrebujeme ani novú ústavu, ani nové založenie štátu. Potrebujeme sa naučiť žiť spolu v rôznosti svojich názorov, záujmov, s tým, že pochádzame z rôznych spoločenských a ideologických spoločenstiev. Iba takto sa dá vybudovať povedomie, ktoré dá politickému národu silu predovšetkým pre chvíle ohrozenia. Toto nám zatiaľ chýba a to sa nedá nahradiť lepšou, či dokonca celkom novou formuláciou ústavných noriem. Lebo tie bude vždy schvaľovať podenkovo trvajúca, hoci aj ústavná väčšina. Povedomie toho, čo je naša vlasť, je treba budovať so všetkými a pre všetkých. Bohužiaľ je u nás zatiaľ málo tých, čo sú tomu otvorení. Preto sme slabí. Nie preto, že máme slabú vládu, či upadajúcu ekonomiku, ani preto, že nás je málo. Peter Weiss kedysi často hovoril o tom, že potrebujeme spoločný národno-štátny záujem. My kresťania to nazývame možno trochu všeobecnejšie a hlbšie spoločným dobrom. Skrátka čosi, z čoho nám bude všetkým jasné, že bez ohľadu na to, kto teraz zhodou okolností vládne, toto je náš domov. A nech máme voči sebe navzájom to i ono, tento náš domov je pre nás všetkých spoločný a nedáme si ho!