Najnovší film režiséra Christophera Nolana Odysea nám pripomína, z akých príbehov sa zrodila naša civilizácia. Nie sú ani trochu útlocitné. Hovoria o tom, že všetko to, čo úžasné sa tu postupne utvorilo, zrodilo sa v zápasoch. Hovoria o odvahe, o výdrži, o inteligencii, potrebnej pre boj s tými, čo majú silnejšie svaly, o vernosti, ale aj o zrade, o tradíciách, ale aj prichádzajúcich „ľuďoch z mora“ s celkom novou filozofiou života, o veľmi živej viere v to, čo nás presahuje, ale aj o vzdore hrdinov voči bohom, ktorých videli všade okolo seba. Iste, kresťanstvo neskôr vnieslo do krutosti zápasov starého veku ideál lásky k blížnemu, ale i ono vzišlo z podobných príbehov Starého zákona. Jeden z troch najväčších mesiánskych prorokov Jeremiáš predpovedal Babyloncom po tom, ako rozvrátili Jeruzalem a odviedli Židov do zajatia ich vlastný budúci osud: „Siláci Bábelu prestali bojovať, vysedávali v pevnostiach, vyschla im sila, stali sa ženami.“ (Jer 51,30) O niekoľko desaťročí prevalcovali mocnú ríšu Peržania a bolo po Babylone. O tomto všetkom som premýšľal včera v kine počas pôsobivého, trojhodinového stvárnenia putovania a zápasov mýtického antického hrdinu. Nolan prerozprával Homérov príbeh pre naše dnešné oči a myseľ, predlohy sa nedrží otrocky. A pre situáciu, v ktorej sa nachádza naša, európska civilizácia, je to veľmi podnetné. Ide, podľa mňa, o veľmi vydarené dielo.