Ruské rokovanie o mieri je potemkinovská dedina

S účelovým vytváraním ilúzií majú Rusi bohaté skúsenosti. Knieža Potemkin, poľný maršál, minister vojny a milenec cárovnej Kataríny II. sa stal dejinným symbolom nie preto, lebo bol vo svojej dobe vplyvným štátnikom, ale preto, lebo bol majstrom tohto „umenia“. Po svojej inšpekčnej ceste na Krym v roku 1787 (ktorý Rusko štyri roky predtým anektovalo), písala ruská panovníčka inému svojmu priateľovi do cudziny s obdivom o tom, že v každej chalupe, ktorú navštívila, mali rodiny jednoduchých mužíkov na stole pečenú hus. Nevedela však, že to bola stále tá istá hus, ktorú zadnými dvierkami chalúpok prenášali vždy z jednej do ďalšej. Potemkinova veľkolepá ambícia, vystavať na anektovanom území, ktoré dostal do správy, mesto, čo zatieni aj Petrohrad sa nenaplnila. Neboli na to prostriedky, a ani Rusko nemôže z niečoho, čo reálne nie je, akoby zázrakom stvoriť realitu. Zato schopnosť predstierať to, čo nie je a utajovať to, čo je, doviedol Potemkin do dokonalosti.

Takouto potemkinovskou dedinkou sú aj všetky reči o mieri, ktoré vychádzajú z dielne prezidenta Putina. Akoby sme to nepoznali ešte z komunistických časov! Keď zomrel Brežnev, tak veľký titulok v hlavných stranícko-vládnych novinách hlásal: „Umrel muž mieru“. Pritom to ešte neboli ani tri roky, čo podpísal rozkaz na vpád do Afganistanu. A mohli by sme pokračovať desiatkami ďalších príkladov len za posledných sto rokov. Divím sa len, že im na toto mnohokrát opakované, ľstivé čarovanie s tým, čo predstierajú, bez toho, aby videli ten rozpor s tým, čo naozaj robia, toľkí ľudia vždy naletia. Vo svojej majstrovskej propagande predstierajú realitu, ktorá nejestvuje. Vojna sa nemôže skončiť rozhovormi s potemkinovskými rečami o tom, ako chcú skutočný mier. K tomu ich môže donútiť len skutočná realita. Tá, ktorá sa nedá predstierať diplomatickou, propagandistickou, či akoukoľvek inou fasádou. A tá skutočná realita je bohužiaľ na bojisku. Čím skôr si Trump, Rutte, či ktokoľvek ďalší, prestanú o tom pripúšťať ilúzie, tým skôr môžeme očakávať, že sa boje raz napokon naozaj skončia a až potom budeme môcť realisticky očakávať, že nastane mier.