Ešte sa vrátim k nebohému Františkovi. Slovo, ktoré ma od počiatku jeho pontifikátu najviac oslovilo, bolo „rozlišovanie“. My totiž radi hádžeme do jedného vreca i veci, ktoré spolu súvisia iba navonok. Vo verejnej debate väčšinou stačí, ak poviete niečo inak, alebo iné, ako sa od vás očakáva, a už sa vám môže stať, že vás zaradia k tým, s kým nemáte nič podstatné spoločné. Rozlišovanie je cestou ku skutočnému pochopeniu. A aj ku kultivovaniu našich postojov a života vôbec. Ak dokážeme poctivo rozlíšiť, komu ide o lepší svet pre všetkých, a komu iba pre nejakú svoju privilegovanú partiu, alebo dokonca pre seba, tak je to tá najlepšia kvalifikácia do verejného života. Fanatici si s tým starosti nerobia. Im je všetko jasné. Oni sa nemusia trápiť s tým, aby zistili, v čom sa veci líšia. Oni to vedia hneď. Nemajú trpezlivosť s rozmanitosťou sveta, v ktorom žijeme. Chcú ho na svoj obraz. Budúci týždeň začnú kardináli vyberať nového pápeža. Kiež zvolia takého, ktorý sa bude usilovať vždy rozlíšiť to, vo čom sú poctivé, dobré a ľudské pohnútky, teda v čom je odraz Božieho Ducha, od obrovskej inflácie motivácií, ktoré sa tvária často veľmi užitočne, múdro, či pravoverne, ale sledujú tým priveľmi svetské ciele!