Predseda CDU Friedrich Merz v prvom kole voľby kancelára v nemeckom parlamente prekvapivo neprešiel. Po februárovom víťazstve v parlamentných voľbách a mesiacoch rokovaní spoločenstvo CDU/CSU podpísalo včera koaličnú zmluvu s ich programovým rivalom, socialistickou SPD. Tí o tom dokonca usporiadali stranícke referendum. Všetko sa napokon podarilo, len tá koncovka, ktorá z toho mala vyplynúť, neočakávane zlyhala. Merzovi chýbalo šesť hlasov. To bolo potrebné k jeho zvoleniu. Z počtov však vyplýva, že z poslancov čerstvo uzavretej koalície ho nevolilo 18. Aký je asi duševný svet týchto ľudí?
Je to tajná voľba, takže sa nevie, kto to bol. A zdá sa, že sa k tomu ani neprihlásia. Myslím si, že je to taký elitársky alibizmus. „Veď on bude aj tak kancelárom, ale nebude to mojim hlasom,“ si myslia. Ibaže, aký svet sa formuje takýmto myslením? Svet tajných gest, v ktorom sa nikto nemôže spoľahnúť na nikoho. Keď sa po teroristickom útoku k činu prihlási nejaká organizácia, je to samozrejme odsúdenia hodné, ale aspoň sa vie, čo chcú a prečo to urobili. Tuto nie. Je to sebecká nezodpovednosť, ktorá postupne rozkladá slobodné, demokratické zriadenie, o ktorom sme si možno tak trochu pyšne začali myslieť, že ho už nemôže ohroziť nič.
Štandardné demokratické elity v Európe boli pred pár týždňami pobúrené vystúpením amerického viceprezidenta J.D.Vancea na mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Hovoril o hrozbe zvnútra. Hrozbe, ktorú spôsobuje kartel politických elít uzavierajúci sa do zdanlivo nepreniknuteľného, nezodpovedného, sebastredného sveta, voči ktorému sa celkom zákonite potom ozývajú a silnejú hlasy vzdoru, často vedené veľmi exotickými lídrami. Ani oni nie sú nesebeckí, ale sa tak aspoň netvária. Demokratické elity, namiesto toho, aby si spytovali svedomie, prečo to tak je, čo robia zle, v čom by sa mali sami stať dôveryhodnejšími, hľadajú radšej opatrenia, ktoré nie sú z arzenálu zbraní politického zápasu. A boja sa každých ďalších volieb.
Myslím si, že Merz sa napokon kancelárom ešte predsa len stane. Nemecká ústava umožňuje opakované voľby. V čase, keď píšem tieto riadky práve prebieha ďalšia voľba. Držím mu palce, ale čo sa stalo, už sa neodstane. Lebo tento precedens ukazuje na to, že kartelová politika tak trochu dosť namyslených štandardných politických formácií stráca vnútornú silu a skúste sa, milí priatelia, zamyslieť, kto z toho bude na politickej scéne Nemecka ťažiť?