Matovičov nápad, aby predsedovia opozičných strán spoločne vycestovali na oslavy víťazstva nad fašizmom do Kyjeva, bol podľa mňa veľmi dobrý. Lebo symboly sú v politike veľmi dôležité.
Vidíme to, do akého svetla a do akej partie vedie Slovensko predseda vlády tým, že pri tejto príležitosti sa rozhodol vycestovať presne do opačného pólu súčasného zápasu vo svete, teda do Moskvy. Pokiaľ ide o zmluvné postavenie našej vlasti sa tým samozrejme ešte nič nemení. Ale politicky je to nebezpečne silné gesto. Pre nezanedbateľnú časť Slovenska, ktorá sa od revolúcie v roku 1989 usiluje vymaniť z mentálneho dedičstva komunizmu a ľudáctva, neprijateľné.
Práve preto by bolo skvelé, keby sa opozičné strany boli bývali odhodlali pre symbolický čin, ktorým by ukázali, že na Slovensku jestvuje neprehliadnuteľné zoskupenie parlamentných politických síl, ktoré si vážia medzinárodné právo, rozoznávajú agresora od jeho obete a neboja sa ísť tam, kde sa dokázali dravcovi z Moskvy postaviť. Týmto miestom je dnes Kyjev. Hovoriť o tom doma, na tlačovkách, je tak trochu ako keď chlapi zájdu do krčmy a tam na všetko nadávajú. Vstúpiť však fyzickým činom do rozbúreného mora súčasných geopolitických zápasov vyžaduje guráž. Ale, aby naši spojenci nestratili dôveru v Slovensko, ktoré rozozná útočníka od obete, aby si všimli, že tu nie je len Fico v Moskve, ale Slovensko má aj inú tvár, presne na to je táto guráž dnes potrebná. To, že napokon do Kyjeva vycestoval Matovič sám, z neho robí zahraničnopolitického lídra tejto prozápadnej časti slovenskej spoločnosti. Bez ohľadu na našu skúsenosť s ním a bez ohľadu na to, či nám je alebo nie je sympatický. Mrzí ma, že predsedovia ostatných opozičných strán túto príležitosť premrhali. Svoje reakcie tu doma si v tejto geopolitickej veľkej hre môžu strčiť za klobúk.